V rozhovore so Sašou Ragas, pedagogičkou, zakladateľkou Baby balance centra pre deti, mamou, ale aj ženou, ktorá sa profesionálne dotýka životov iných žien krátko po pôrode, sme sa rozprávali o tom, ako sa pripraviť na materstvo. Ide to vôbec?
V článku nájdete:
- odpoveď, že sa to dá
- informácie čo robiť, ak je zrazu všetko inak
- povzbudenie, že všetky ženy majú svoju cestu v materstve
Ako sa pripraviť na obdobie po pôrode? Čo všetko môže žene po pôrode toto obdobie uľahčiť?
Premenných, ktoré vplývajú na to, ako sa žena má, je veľmi veľa. Na všetko sa nedá pripraviť. No zároveň vnímam, že pripraveným šťastie praje. Zo svojej praxe vnímam, že je dobré mať základné informácie o tom, čo môže po pôrode prísť, čo sa môže stať. Ideálne je, aby vlastné dieťa nebolo prvé dieťa, ktoré žena v živote uvidí. To je však ideál. My neraz žijeme životy, kedy starostlivosť o novorodencov bežne nevidíme.
Aj preto, že nám často chýba zažitá prax, máme neraz tendenciu vytvárať si rôzne ideály a predstavy o materstve, ktoré neraz zosilňuje aj spoločenský tlak spojený s rôznymi súčasťami materstva. Pre dnešných rodičov kombinácia množstva ideálov, očakávaní, tlaku zvonka neraz posilňuje túžbu byť dokonalým rodičom.
Mať relevantné informácie však vnímam ako naozaj dôležitú súčasť prípravy. No ešte dôležitejšie, ako ich mať, je, keď už po pôrode príde prax s vlastným dieťaťom, ostať pokojným. Kto dokáže aj napriek vedomostiam ostať otvoreným, že nakoniec realita môže byť aj iná, má oveľa väčšiu schopnosť sa v týchto situáciách zastaviť a neprepadať panike. Práve strach z toho, že je nakoniec všetko iné, ako sme čakali, dokáže veľmi negatívne ovplyvňovať naše myslenie.
Čo robiť, keď žena začne vnímať, že všetko je inak, ako si predstavovala?
Keď takáto situácia nastane, ja odporúčam začať od seba. Skúsiť navnímať seba, potom dieťa, hovoriť o tomto svojom prežívaní s mužom alebo sa nechať vypočuť a podporiť aj niekým ďalším z vonku. Keď žena na chvíľu zastane, zistí, čo vlastne prežíva, až potom môže z toho hľadať východisko. A postupne sa tak adaptovať na aktuálnu situáciu, ktorú prežíva a nie na predstavu, ktorú si vytvorila možno ešte pred dieťaťom.
Na čo sa ženy vedia často spoľahnúť je aj ich intuícia. Tá je však pre nás ľahšie čitateľná vtedy, keď neprežívame veľký stres a tiež nie sme pod tlakom vlastného strachu.
S obdobím krátko po pôrode sú spojené prvé momenty, kedy žena môže zažiť sklamanie, že sa nenapĺňajú jej očakávania a predstavy. Čo s tým?
Často vravím, že v prvom rade sa musíme v tom celom upokojiť. Tlakom na jednu vybranú súčasť materstva sa neraz vytvára akási umelá separácia ostatných zložiek, ktoré sú tiež dôležité. Neraz sú ženy pod tlakom, ak sa ich predstava o pôrode, rozbehu dojčenia či čomkoľvek inom v realite nenaplní. Ja však rada hovorím, že nič v našom živote nie je izolované. Často prichádza do popredia žien obava, že ak začiatok spoločného života s dieťaťom nebol v jednom smere podľa predstáv, vzťah s dieťaťom bude navždy poznačený. Považujem za dôležité povedať, že zložky toho, ako si budujeme vzťah s dieťaťom, nie sú izolované. Ak jednu zložku človek vypustí, stále tam ostávajú ostatné, ktoré majú naďalej vplyv na budovanie vzťahu s dieťaťom (vzť. väzba). Práve uvedomenie si toho, že cesty v materstve môžu byť rôzne a je dobré byť otvorený a automaticky neodsudzovať iné pohľady, vie priniesť väčšiu ľahkosť do tohto obdobia. Pre duševný pokoj mamy je potrebné reagovať na to, čo aktuálne je.
Čo ak ale tie hlboké sklamania zasahujú do bežného fungovania?
Za mňa je veľmi dobré, ak žena dokáže pomenovať, čo sa s ňou deje, no samotné bičovanie sa za to, čo by bolo keby, nedokáže pomôcť tomu, aby jej bolo lepšie. Tu vnímam, že sú dve cesty. Na konci jednej je samotné zmierenie sa so situáciou a ,,hodenie za hlavu”. Na konci druhej je však neutíchajúca potreba sa k danej situácii, ,,zlyhaniu”, vracať. V takýchto momentoch si myslím, že je naozaj dôležité nechať si čo najskôr pomôcť aj z vonka v rámci psychoterapie. Kým človek nevie, čo ho vlastne trápi, tak ho to dokáže ťahať dole a ťažiť život ako taký. Keď už vie, s čím pracuje a má to uchopené, je mu ľahšie.
Keď človek pripustí, že na nejakú životnú situáciu sám nestačí, môže začať hľadať riešenia. Darom sú v týchto momentoch nielen kvalitní profesionáli, ale aj ľudia z okolia, s ktorými má žena naozaj dobrý, podporný vzťah. Niekedy nám naozaj chýbajú tie generačné skupinové stretnutia, ktoré dokázali byť oporou pre čerstvé mamy ešte skôr, ako problémy vznikli.
Ako sa potom vieme na takéto obdobie po pôrode pripraviť?
Môžeme naozaj vedome pracovať na tom, aby sme rozrušili predstavu a očakávanie dokonalosti po narodení dieťaťa. Ako život pred tým, tak ani po pôrode nie je dokonalý. Človek môže mať nejakú predstavu, ku ktorej sa približuje, má to ako nejaký obraz, ktorý na ceste životom motivuje a teší. Pokiaľ ale má človek prežívať dookola sklamanie, že nie je dokonalý ako jeho predstava, tak je to z dlhodobého hľadiska likvidačné.
V tomto období žena potrebuje prijať, že po pôrode vznikajú situácie, ktoré si prirodzene môžu vyžadovať zapojenie partnera, najbližšej rodiny či širšej spoločnosti. Dôležité je naozaj vedieť a chcieť požiadať o pomoc a prijať ju.
Ako je to s predstavou, že materská rola je tá najkrajšia a najprirodzenejšia v živote ženy?
Všetky ženy prežívajú materstvo po svojom. Poznám mamy, ktoré svoje deti milujú a súčasne neboli úplne komfortné s niektorými aktivitami a fázami materstva. Je veľmi dôležité vytvoriť priestor na to, aby ženy mohli bez hanby a odsúdenia povedať, že to majú jednoducho inak. Buďme úprimní sami voči sebe, rozprávajme sa navzájom a potom môžu vznikať naozaj veľmi podporné dialógy, ktoré budú viesť k tomu, že zistíme, že máme tak veľa ako ľudia spoločné, hoci nie sme rovnakí. Práve otvorenými rozhovormi môžeme zistiť, že niečo z jedného smeru sa nám hodí a niečo z toho druhého. Zaujímavé je, že v jednom bode sú materskou rolou spojení ľudia, ktorí majú rôzne názory a keď je vytvorené prostredie prijatia, môže prichádzať práve k tomu kozmopolitnejšiemu fungovaniu. Je prínosné nielen pre spoločnosť, ale aj samotnú ženu, zbúrať vlastnú predstavu, že len pôvodná predstava o materstve musí byť tá jediná správna cesta pre ňu a dieťa.
Máme asi veľké očakávania od dieťaťa aj od seba samých ako rodičov.
Máme. Neraz naozaj veľmi veľké. Pričom si neuvedomujeme, že to, o čom si čítame, je často výsledok dlhodobého snaženia. Podľa mňa je veľmi dôležité byť čo najviac flexibilný. Rada hovorím, že mať dieťa je do nejakej miery experiment. K dieťaťu nemáme návod. Čítame si v knihách o ideálnych cestách, ale v praxi to môže byť úplne inak. Pre väčší pokoj mamy či rodičov potrebujeme, aby sme boli schopní vymaniť sa spod tlaku týchto ideálnych situácií. Že len takto, keď to bude, to bude správne. Ak len slepo aplikujeme, čo sme si prečítali, ochudobňujeme sa aj o poznanie tej druhej strany. Pre rodičov býva veľmi oslobodzujúca informácia, že hoci na kurze dostanú nejaké informácie, nutne nemusia ísť touto cestou. Aj takáto informácia, že niečo nemusia, im umožňuje robiť chyby, vyhodnocovať čo vo vzťahu s dieťaťom funguje či nefunguje s väčšou ľahkosťou a bez veľkých pocitov viny.
Čo nás ako rodičov dokáže posilniť?
Neraz je to práve prijatie toho, že mať dieťa môže byť dobrodružstvo, ktoré sa dopredu nedá naplánovať, len vieme reagovať na to, čo vznikne. Človek má právo sa jeden deň ,,zrútiť” a potom na druhý deň vstať a skúsiť to odznova. Extrémne posilňujúce je, keď rodič po nezdaroch zažije pocit, že niečo mu vyšlo. Je veľmi dôležité hľadať momenty, kedy si človek dokáže potvrdiť svoju vlastnú silu, kompetencie, vlastné riešenia situácií.
Ako najjednoduchšie podporiť rodičov na začiatku v ich kompetenciách?
V našom projekte nám ide o to, aby sme pripravili rodičov na obdobie krátko po pôrode. Aby hneď v tom zraniteľnom úvode po narodení dieťaťa neprepadli strachu a neprichádzali o vieru v seba. Práve informácie o základnej manipulácii s bábatkom, starostlivosti o pupočný pahýľ atď. dávajú priestor na to, aby rodičia sami zažili, že vedia ako na to a nemali hneď priestor na prepadnutie strachu či panike. Takéto základy pomáhajú aj ženám nestratiť sebaistotu v prvých hodinách po pôrode, kým sú v nemocničnom prostredí.
Ako sa pripraviť na detský plač?
Ženy často pociťujú veľkú bezradnosť, keď počujú plač vlastného dieťaťa. Ak je to dlhodobé, tak žena naozaj môže prestať veriť vo svoje kompetencie ako mamy. Vtedy je najdôležitejšie postarať sa o ňu. Pri návštevách u žien krátko po pôrode je toto pre mňa často úloha č. 1, pretože ak nie je mama aspoň v nejakej pohode, tak je pre ňu starostlivosť o dieťa naozaj náročná. Snažím sa o to, aby sme vytvorili priestor, kde dokáže nabrať dôveru vo svoje kompetencie. Lebo ak človek nevníma vlastnú kompetentnosť, tak čo mu ostane?
S čím vstupovať do materstva, aby to bolo teda naozaj funkčné?
Zväčša sa všetci tešia na príchod bábätka, tak by to mala byť radosť. Bolo by fajn, ak by naše nastavenie bolo také, aby sme si to aj sami nekazili ideálmi a spoločenským tlakom. Jediné, čo v každom momente vieme ovplyvniť sme ale my sami. Vstupujme do materstva so zdravým očakávaním a otvorenosťou, dávkou informovanosti a veľkej flexibility.
Zdroj fotky: archív S.R.
