Popôrodná depresia a jej návrat ako téma v živote mnohých žien
„Mala som depresiu v minulosti, úspešne som sa z nej vyliečila. Všetko bolo super. Opäť som sa cítila plná energie, dokázala si užívať život a teraz….Čo sa to stalo? Už nejakú dobu sa cítim smutná, nedokážem sa tešiť z vecí, z ktorých som mala predtým radosť. Vracia sa mi azda depresia?? Je to preto, lebo som prestala užívať lieky?“ Toto sú myšlienky, ktoré môžu napadnúť mnohým. Pocity smútku, horšie dni sú bežnou súčasťou našich životov. Ak je takýchto horších dní viac, nie je to príjemné nikomu, tobôž nie ľuďom, ktorí už majú nejakú tú skúsenosť s depresiou.
Je samozrejmé, že sa nám do hlavy priplížia myšlienky, že čo ak sa to deje znova, čo ak sa mi rozbieha ďalšia epizóda? Nuž…keby to bolo také jednoduché a jednoznačné, ako keď vám odoberú krv a podľa výsledkov vidia, že máte zvýšené zápalové hodnoty, nasadíme liečbu, upraví sa to do normálu…
Kedy spozornieť, či sa opäť nehlási o slovo depresia
Zbystriť však určite treba, ak takéto smutné pocity či myšlienky trvajú väčšiu časť dňa, po dobu aspoň dva týždne a teda už ovplyvňujú aj váš súkromný, sociálny či pracovný život. Medzi najčastejšie príznaky, ktorými sa depresívna epizóda prejavuje, patria:
-
- Depresívna nálada– cítite sa smutná, úzkostná
- Nedostatok či strata záujmu – to, čo vás predtým bavilo, vám už neprináša taký pôžitok či radosť.. či už sa to týka rôznych aktivít, sexuálneho života, koníčkov
- Sociálna vyhýbavosť, utiahnutie sa do seba, vyhýbanie sa priateľom, rodine
- Nadmerná únava – keď ešte aj ráno vstať a obliecť sa je zrazu neskutočne namáhavé
- Pocity nepokoja, neschopnosť upokojiť sa
- Poruchy spánku – či už sa jedná o nespavosť alebo naopak, nadmernú spavosť
- Zmenená chuť do jedla – tá sa môže zmeniť v jednom aj druhom smere, nie je to vždy len nechutenstvo, niektorí ľudia majú práveže zvýšenú chuť do jedla. Následne sa prejavia aj zmeny na váhe v zmysle úbytku alebo prírastku na hmotnosti
- Podráždenosť, nervozita, napätie
- Pocity viny, nepotrebnosti, nadmerné premýšľanie nad minulými udalosťami, sebaobviňovanie
- Problém sústrediť sa, ťažkosti s pamäťou, môžu sa prejavovať aj spomaleným tempom reči, prúdu myšlienok
- Fyzická bolesť – rôzne bolesti hlavy, brucha, svalov, bolesti na hrudníku, ktoré nemajú žiadnu fyzickú príčinu – pri lekárskych vyšetreniach sa nezistí žiaden somatický pôvod bolesti
- Myšlienky na samovraždu – samozrejme v tomto prípade nečakať, porozprávať sa o tom aspoň s niekým blízkym a pravdaže aj svojim lekárom
Čo všetko môže spôsobiť, že sa depresia vráti?
Presne zadefinovať konkrétny spúšťač depresie môže byť dosť problém. Každý sme iný, čo je pre niekoho veľký stresor, druhému nespraví nič. Každopádne medzi spúšťače patria rôzne stresujúce životné udalosti. Ako vieme, poznáme dobrý stres, ktorý nás núti podávať napríklad lepší výkon a aj ten dobre známy zlý stres. Podstatné je ale slovo stres. Aj udalosť, ktorá je pozitívna, môže trochu zamávať s našou psychikou. Stresorom môžu byť aj rôzne rodinné oslavy, svadby, zmena zamestnania, sťahovanie… Z tých horších udalostí sú to rôzne rodinné konflikty, zmeny vo vzťahu, strata blízkeho.
Ku návratu depresie pravdaže prispieva aj nedostatočné vyzdravenie z predošlej epizódy. Predčasné ukončenie liečby výrazne zvyšuje riziko, že sa depresia v budúcnosti vráti. Pod liečbou myslíme jednak farmakoterapiu, teda užívanie liekov a jednak psychoterapiu, teda prácu so psychológom. Obidve sú veľmi dôležitou súčasťou. Netreba zabúdať ani na ostatné ochorenia, na ktoré sa daná osoba lieči. Žiaľ, veľmi veľa somatických ochorení ( ako napríklad cukrovka, ochorenia srdcovocievneho systému, obezita a kopec ďalších) dokážu ovplyvniť psychické ochorenia, medzi ktoré patrí aj depresia. Preto sa netreba zanedbávať ani po fyzickej stránke, a treba mať tieto stavy pod kontrolou.
Ako môžem zabrániť návratu depresie?
Pokiaľ sa liečite vôbec prvýkrát na depresiu, myslite aj do budúcna, že je to ochorenie, ktoré sa žiaľ môže vrátiť. Nesnažte sa uponáhľať či predčasne ukončiť liečbu. Radšej si to dobre odkomunikujte so svojim lekárom, ak nad niečím takým premýšľate. Či už je to z dôvodu prípadných nežiaducich účinkov liekov – momentálne máme dostupnú širokú škálu liekov, každému sa dá „ušiť liečba na mieru“. Lekár vždy prihliada na to, ako lieky znášate, aké užívate ďalšie lieky a akými inými ochoreniami trpíte. Pri niektorých stavoch dokonca postačuje aj psychoterapia, aj tú však treba dotiahnuť do konca.
Rozprávajte sa so svojimi blízkymi. Aké máte ťažkosti vy. Hovorte o tom, akými ťažkosťami sa ochorenie môže prejaviť. Možno si všimnú niektoré varovné príznaky ešte skôr než vy.
Nie je na škodu pripraviť sa na možný scenár relapsu. Mať poruke kontakt na svojich lekárov, psychológov alebo aj na stránky ako Vysmiata Duša Mamky, kam sa môžete obrátiť pre informácie alebo sa len snami poradiť, vyrozprávať sa.
Všimla som si isté varovné príznaky. Čo ďalej?
Podeľte sa o svoje myšlienky s niekým blízkym, kto vás chápe. Vyrozprávajte sa. Spomeňte si na veci, ktoré vás predtým tešili, vyskúšajte sa k nim vrátiť. Ak ste unavená, vyčerpaná, „vydupajte“ si pravidelne chvíľku pre seba, ktorú budete tráviť tak, ako vám je príjemné. Často sa hovorí o pohybe, nie je to nadarmo. Pri cvičení si telo vyprodukuje látky, ktoré sú akési prírodné antidepresíva. Nemusí to byť nejaké veľké potenie sa v posilňovni. Stačí aj prechádzka na čerstvom vzduchu. Nenechajte sa odradiť ani zlým počasím. Taký daždivý deň, keď vonku nie je nikto, má tiež svoje čaro. Skúste sa prejsť niekde v prírode, kde máte kľud a môžete si dať myšlienky na poriadok. Alebo aj vôbec nepremýšľať. Alebo naopak, niekomu vyhovuje, keď je medzi ľuďmi, tak sa prejdite niekde po pešej zóne. Pustite si doma nahlas hudbu, ktorú máte radi, hoci si na ňu aj poskákať, uvoľniť napätie, vyzúriť sa. Opäť si vyprodukujete dobré antidepresívne hormóny v tele. Niekomu pomáhajú techniky mindfullness, meditácia…Skúste. Za skúšku nič nedáte predsa ☺
Pokiaľ sa ale stav nezlepšuje, trvá to už týždeň, dva, obráťte sa s dôverou na svojho lekára. Radšej to skôr podchytiť, ako by ste sa mali cítiť zbytočne dlho zle či dokonca aj horšie. Myslím, že jedna návšteva lekára stojí za to, aby ste aspoň zistili či je to stav liečiteľný psychoterapiou, či je potrebné nasadiť liečbu.
Určite sa neuzatvárajte do seba. Netrápte sa sami zbytočne. Pokiaľ sa nemáte komu zdôveriť, sú tu stránky, ako je aj tá naša, kam sa môžete obrátiť. V tomto prípade vďakabohu za internet ☺
Ako najrizikovejšie obdobie prípadného relapsu pôvodného ochorenia sa udáva prvých 6 mesiacov po vyliečení sa z predošlej epizódy. Možno je fajn myslieť aj na to.
Malé zamyslenie autorky, psychiatričky projektu, MUDr. Štefánie Vaľovskej
Je najvyšší čas, aby sme sa prestali tváriť, že psychické ochorenia sú niečo tabu. Sú takou istou súčasťou života ako aj tie somatické. Keď sa napríklad ľudia v mojom okolí dozvedeli, čomu som sa začala venovať teraz počas materskej, že existuje aj takáto forma pomoci, kopec z nich sa rozrozprávalo, aké mali oni ,,depky” po pôrode alebo počas tých prvých rokov, niektorí aj neskôr…A mne napadlo – veď si sa mohla ozvať, sme predsa kamošky, na niečo by sme spolu prišli. Keď už nič iné, aspoň by som ťa vypočula. Nie ako psychiater, ale ako kamarátka, ak by si to tak chcela. Len my sme ešte všetci tak nejako automaticky nastavení, že si takéto veci nechávame pre seba. „Tutleme“ to v sebe. Neraz to mnohí z nás riešia, až keď už horí, prípadne je 5 minút pred vybuchnutím bomby. Tak zbytočne sa trápime. Takí by sme mohli byť šťastní. Treba sa len otvoriť, komunikovať a nebáť sa požiadať o pomoc. Od toho sme tu aj my.
Pekný deň vám prajem ☺
PS: Skúste si nájsť každý deň aspoň jednu vec, ktorá vás potešila a večer pred spaním na to myslite. Život je krásny aj v maličkostiach.
