Kategória: Rozhovory

Milý oteckovia

V úvode by som Vám rada zagratulovala k Vášmu sviatku – Dňu otcov. Pamätám si, keď som bola malá, ešte sa niečo takéto neoslavovalo. Bol iba Deň matiek. Som rada, že momentálne si už pripomíname aj tento Váš deň, lebo však rodičovstvo je na pleciach obidvoch. A tak, ako je náročné materstvo, tak môže byť náročné aj otcovstvo. Kam tým mierim? Že niektoré ťažkosti sa netýkajú iba žien. Bavíme sa o tematike duševného zdravia, prírastok na hmotnosti budúcej mamičky AJ otecka teraz nechajme bokom ☺

Muž. Otec. Skala. Ochranca. 

No hodí sa k týmto typickým označeniam prívlastok depresívny? Nie. Už počas tehotenstva a pôrodu sa prízvukuje ich hlavná úloha – byť oporou. Nehľadiac na ich vlastné pocity, strachy či rozpaky…  Nehovoriac o všetkých tých zmenách, ktoré nastanú, keď si dovezie domov ten malý balíček šťastia. Je toho tiež celá kopa, o ktorej sa možno ani nemá s kým porozprávať. On má byť predsa tá opora, nesmie byť slabý, jeho to prejde… Čo ak by sa na neho partnerka dívala inak, prípadne ho možno aj opustila? Priznať sa (si), že niečo nie je v poriadku? To často v našej spoločnosti nejde. Hovoriť o tomto so svojim lekárom? Vyhľadať odbornú pomoc? A čo povedia v práci, čo ak klesne na rebríčku? 

Stigma spojená s duševnými ochoreniami je u mužov ešte výraznejšia.

Aj o popôrodnej depresii sa bežne hovorí ako o typicky ženskej chorobe. Podobne aj opis prejavov tohto ochorenia skôr sedí na ženy než na mužov. Pri slove popôrodná depresia alebo baby blues si automaticky predstavíme uplakanú ženu neschopnú ráno vstať z postele od vyčerpania či bezmocnosti. Koľkí z nás si vedia takto predstaviť muža? Popôrodná depresia však existuje aj u mužov. Postupne sa o nej začína hovoriť čoraz viac. Začínajú sa hlbšie skúmať jej typické prejavy. Aké sú prejavy popôrodnej depresie u mužov?

Prejavy popôrodnej depresie u muža sú aj:

• podráždenosť
• nerozhodnosť
• emocionálne otupenie
• vyhýbavé či únikové správanie
• nadmerná sebakritickosť
• muž zrazu začne tráviť viac času v práci, prípadne na telefóne
• môže sa uchýliť k nadužívaniu návykových látok
• niekedy bývajú v popredí skôr fyzické prejavy miesto emocionálnych ťažkostí, môžu to byť napr. rôzne bolesti, migrény

Čo všetko zvyšuje riziko vzniku popôrodnej depresie u mužov? 

K takzvaným biologickým faktorom patria jednoznačne hormonálne zmeny. Áno, zmeny v hormónoch sa netýkajú len žien počas tehotenstva a po pôrode, ale aj mužov. Sú zverejnené výsledky štúdií, ktoré dokazujú zmeny v hormónoch  u budúcich či čerstvých oteckov. Jedná sa o hormóny testosterón, estrogén, kortizol, vazopresín, prolaktín.  Na jednej strane tieto zmeny v hormónoch majú za účel napomôcť k vytvoreniu silnému vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Na druhej strane však môžu prispieť ku vzniku popôrodnej depresie, prípadne zhoršiť už existujúce symptómy. Taktiež nedostatok spánku, narušenie cirkadiánych rytmov tiež zohrávajú svoju rolu. 

Z ďalších faktorov zvyšujúcich riziko popôrodnej depresie môžeme spomenúť:

• nadmerný stres z nadchádzajúceho rodičovstva
• nedostatok sociálnej podpory pri novej úlohe
• pocit vylúčenia pri vytváraní vzťahu medzi matkou a dieťaťom
• nedostatok financií, zlá ekonomická situácia
• neplánované tehotenstvo
• predchádzajúca epizóda depresie v minulosti

Čo ďalšie môže potrápiť mužskú dušu v popôrodnom období?

Z duševných ochorení sa v tomto období okrem depresie vyskytuje často aj obsedantno-kompulzívna porucha, generalizovaná úzkostná porucha či ďalšie ochorenia zo spektra úzkostných porúch. Muž môže pociťovať aj rôzne nepríjemné nutkavé myšlienky, dokonca aj o ublížení dieťati. Je to prejav ochorenia, a preto je potrebné ho riešiť. Neznamená to, že muž je horší človek.   

Výskyt popôrodnej depresie u mužov

Výskyt popôrodnej depresie je cca u 10% mužov. Najvyšší výskyt býva v období počas prvých 3-6 mesiacov. Častokrát sa ale vyvíja plíživo, počas prvého roka. 

Možnosti pomoci u popôrodnej depresie u mužov

Pravdaže farmakoterapia, teda užívanie liekov, ktoré naordinuje odborník. Pokiaľ muž nie je ochotný užívať lieky, prípadne pri niektorých stavoch je vhodnejšia aj len psychoterapia. Častokrát pomôže aj párová terapia, prípadne kognitívne-behaviorálna forma psychoterapie. Pomôcť by mali aj edukačné programy a osveta. Žiaľ, táto forma pomoci je zatiaľ u nás „v plienkach“.

No a na záver tá najdôležitejšia – pomoc a podpora partnerky.

V tomto smere sa obraciam na Vás, milé maminky. Viem, že je to náročné a čím všetkým si samy prechádzate. Ostaňte však všímavé a komunikujte so svojím partnerom. Ťažkosti jedného člena rodiny sa nakoniec vždy prejavia v celej rodine. Našťastie to platí aj v prípade zlepšenia. Teda nie je to len spokojná mama, spokojné dieťa. Pripomeňme si tých tatkov nie len dnes, v tretiu júnovú nedeľu, ale každý deň si ich troška všimnime, ako sa to vlastne majú. 

MUDr. Štefánia Vaľovská

Psychiater alebo psychológ? Riešite túto dilemu? Niekedy stigma spojená s niečím neznámym nám bráni vyhľadať nakoniec akúkoľvek pomoc. Téma duševného zdravia je neraz opradená skreslenými informáciami a predstavami, ktoré neraz nereflektujú realitu. Týmto rozhovorom vítame v našom tíme posilu z radov psychiatrov MUDr. Štefániu Vaľovskú, ktorá pracuje v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach (aktuálne na RD). Števka tu bude pre vás v prípade, že vás zaujíma čokoľvek z oblasti psychiatrie a duševného zdravia žien po pôrode.

Kto je to vlastne psychiater a čo musí mať absolvované, aby sa tak mohol volať?

Psychiatria je lekársky odbor. To znamená, že najprv musíte mať ukončené 6-ročné štúdium medicíny, následne pracovať na psychiatrickom oddelení, kde získavate prax, ktorá je potrebná aj ku špecializačnému štúdiu. To trvá najnovšie 4-5 rokov minimálne, následne môžete vykonať špecializačnú skúšku v odbore psychiatria, a tak sa z vás stáva plnohodnotný psychiater. 

V čom vnímaš svoj najväčší rozdiel od kolegov psychológov?

Psychológ sa venuje pacientom formou rozhovoru. Učí ich, ako pracovať s myšlienkami, rôzne techniky na zvládanie určitých situácií. Venuje sa diagnostike pacienta pomocou rôznych škál a testov. Nemôže predpisovať lieky, lebo nemá medicínske vzdelanie. Po ukončení štúdia psychológie si môže vybrať prácu klinického psychológa alebo iný odbor, kde sa môže realizovať, napríklad ako školský psychológ, v personalistike a podobne…Podobne aj klinický psychológ musí vykonať špecializačnú skúšku v danom odbore. 

Psychiater má možnosť liečiť pomocou liekov. V rámci diagnostiky používame diagnostické kritériá podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. Ku diagnostike sú pre nás veľmi nápomocné vyšetrenia od kolegov psychológov, taktiež počas terapie je dôležitá spolupráca, kedy my liečime farmakami a psychológovia dopĺňajú liečbu formou psychoterapie.  

Kde môže pracovať psychiater?

Na psychiatrickom lôžkovom oddelení alebo v psychiatrickej ambulancii. 

Ako sa líši práca psychiatra v ambulancii a na oddelení?

Na oddelení sú hospitalizovaní pacienti, keď je výhodnejšia liečba pod 24-hodinovým dohľadom, napríklad pri nastavovaní farmakoterapie. Počas hospitalizácie je jednoduchšia dostupnosť skupinovej či individuálnej psychoterapie, rehabilitácie, pracovnej terapie a podobne. Práca v ambulancii je podobná iným odborným ambulanciám, kedy pacient príde na prvotné vyšetrenie a následne chodí na pravidelné kontroly.

Ako vyzerá prvé stretnutie u psychiatra a ako sa k nemu vlastne dostať?

Na prvé vyšetrenie ku psychiatrovi pacienta môže poslať jeho obvodný lekár, prípadne iný odborný lekár, ktorý má podozrenie na psychiatrické ťažkosti u pacienta. Pravdaže dostávajú sa ku nám aj pacienti v akútnom stave, kedy sú vyšetrení aj bez odporúčania. 

Pri prvom vyšetrení sa najprv pýtame na anamnézu pacienta. To znamená, že nás zaujímajú jeho telesné ochorenia, aké lieky užíva, aké má alergie, vzdelanie, zamestnanie, rodinné prostredie, aké má vzťahy s najbližšou rodinou. Postupne riešime terajšie ochorenie, to znamená, aké má momentálne ťažkosti, kedy začali, čo ich mohlo spustiť, ako sa prejavujú…Potrebujeme vedieť aj prípadné psychiatrické ochorenia aj v rodine. Psychiater si to všetko spíše, opíše svoj nález, čo zistil u pacienta, aby videl zmeny pri ďalšej kontrole. Dohodne s pacientom ďalší postup, navrhne liečbu, jej formu, prípadne odporučí psychologické vyšetrenie. Ak si to vyžaduje situácia, môže žiadať o vyšetrenia iného odborníka, napríklad neurológa a podobne…V závere dohodne s pacientom termín najbližšej kontroly. 

Ako prebieha hospitalizácia na psychiatrickom oddelení? Sú nejaké špecifiká, ak je oddelenie v nemocnici alebo je to špeciálna psychiatrická nemocnica?

Hospitalizáciu na oddelení môže odporučiť ošetrujúci psychiater daného pacienta, prípadne aj jeho obvodný lekár. Ak sa jedná o plánovanú hospitalizáciu, pacient si dohodne vhodný termín nástupu na oddelenie, kde má byť hospitalizovaný. 

Pravdaže máme aj akútne príjmy, kedy sa ku nám dostávajú pacienti v akútne zhoršenom stave, ktorý nie je možné riešiť ambulantne. Počas príjmu pacienta sa robí prvotné vyšetrenie, teda ako som spomínala –  zisťujú sa anamnestické údaje pacienta, čiže akási jeho história, momentálne ťažkosti, ich nástup, priebeh, prejavy, lieky, ktoré momentálne užíva, prípadne prestal užívať.  Prijímajúci lekár vyšetrí pacienta, odporučí liečbu,ktorú začne pacient užívať s prihliadnutím na tú, ktorú užíval doposiaľ. 

Postupne, ako si pacient zvykne na oddelení, je zapájaný do rôznych aktivít, ktoré dané oddelenie ponúka a sú prínosné pre jeho liečbu. Podľa odporúčania sa môže zúčastňovať individuálnej a skupinovej psychoterapie. Rôzne oddelenia ponúkajú aj edukačné programy ako pre pacientov, tak aj pre ich príbuzných, kde majú možnosť dozvedieť sa viac o svojom ochorení, možnostiach jeho liečby a ako s ním fungovať v domácom prostredí. 

Čo sa týka rozdielu medzi psychiatrickým oddelením v rámci všeobecnej nemocnice a psychiatrickou nemocnicou, tak je to hlavne v tom, že na oddelení v rámci všeobecnej nemocnice môžu byť zmiešaní muži a ženy, prípadne pacienti s rôznymi diagnózami. V rámci psychiatrických nemocníc  sú oddelenia rozdelené, to znamená, že môžu byť rozdelené podľa pohlavia, prípadne podľa diagnózy, veku….Základné možnosti liečby ponúkajú všetky oddelenia.

Ako sa pozeráš na obdobie po pôrode, v čom je rizikovým obdobím v období ženy?

Myslím, že toto je obdobie, na ktoré sa nedá úplne pripraviť. Každé bábätko je iné, rôzne náročné. Čerstvá mamička sa vráti domov z pôrodnice, už možno tam si nestihla oddýchnuť po pôrode a načerpať sily a zrazu sa ocitá doma bez pomoci sestier.  Prichádza pocit zodpovednosti, možno neistoty, k tomu únava, nedostatok spánku, niekedy neodstatok výživy. K tomu sa pridajú hormonálne zmeny, ktoré teda ovplyvniť nevieme. Ak mamička nemá dostatok podpory, pomoci, pocit bezpečia, naozaj je veľké riziko, že sa môžu prejaviť rôzne psychické ťažkosti. A niekedy aj môže byť všetko ideálne doma, i tak sa môžu prejaviť rôzne ťažkosti. Každý sme predsa iný, toto sa myslím vôbec nedá predpovedať. Vôbec si to však netreba dávať za vinu. Je potrebné si uvedomiť, že je to naozaj veľmi rizikové obdobie, na ktoré sa pripraviť úplne nedá.

Ako reagujú ženy na to, keď začnú liečbu u psychiatra?

Je dobré, ak je žena ochotná sa liečiť, nejde ku psychiatrovi s predsudkami. Niektoré ženy nechcú z rôznych dôvodov užívať lieky. Pokiaľ je žena v takom stave, že je možné ho riešiť inak, myslím, že žiaden lekár jej nebude nasilu núkať lieky. Lekár vie ale navrhnúť aj iné formy liečby. Veľa žien má obavy už len z vyšetrenia na ambulancii, z možných otázok. Veľké obavy sú aj z užívania liekov, ako budú na ne účinkovať či z nich nebudú unavené a podobne. Všetko je to o komunikácii. Kľudne sa môžu pýtať na čokoľvek svojho lekára. Liečba stále prebieha na základe spoločnej dohody. 

Kedy je už naozaj čas prísť za psychiatrom?

Pokiaľ ženu trápia také ťažkosti, že jej bránia v bežnom fungovaní, vtedy je vhodný čas. Prípadne ak ich okolie upozorní, resp.vidí na žene výrazné zmeny, je vhodné ju naviesť, aby to začala riešiť. V dnešnej dobe sú už také možnosti liečby, že naozaj nie je dôvod trápiť sa doma a zbytočne oddiaľovať vyšetrenie či konzultáciu a liečbu.  

Je možné, že sa psychické ťažkosti prejavia včasne po pôrode?

Počas svojej praxe na pôrodníckom oddelení som sa stretla s prípadmi, kedy bola potrebná psychiatrická konzultácia. Pacientka mala výrazné ťažkosti, spomínam si napríklad na nadmerný strach, veľmi zlé myšlienky krátko po pôrode… V rámci bezpečnosti matky a dieťaťa je potrebná pomoc psychiatra. Každá žena zvláda pôrod inak. Miera únavy môže byť u každej z nich iná a hormonálne zmeny taktiež. Každý pôrod je jedinečný, tak ako každá žena a jej dieťa. 

Prečo si sa rozhodla zapojiť do projektu?

Pretože som si sama uvedomila, že na obdobie po pôrode a celé materstvo sa proste nedá pripraviť.  Ja sama som sa asi viac pripravovala na samotný pôrod. Veď však psychické ťažkosti naštudované mám, riešiť to viem, videla som to už x-krát…A predsa. Tá búrka rôznych emócií, pocitov, toto asi nik nepochopí lepšie než ženy, ktoré to zažili. A to nemusia  byť situácie hneď až nejakého chorobného rázu. 

Ako psychiatrička s praxou aj na pôrodníckom oddelení a teraz už aj matka si myslím, že by som mohla pomôcť ďalším mamičkám zvládnuť toto obdobie, poskytnúť podporu, podať informácie…Bola som veľmi rada, keď som objavila tento projekt. Mamičky potrebujú vedieť, že so svojimi ťažkosťami nie sú samy, majú sa kam obrátiť, kde získať podporu či čerpať informácie.  

Čím sa zapojíš do projektu?

Rada by som zdieľala svoje skúsenosti, získané vedomosti čo sa týka rôznych psychických stavov, ktoré sa môžu prejaviť v období po pôrode alebo aj neskôr počas rôznych situácií. Taktiež môžem poskytovať iné informácie či konzultácie, o ktoré by mamičky mali záujem. 

Otázky položené ženami na našom Instagrame: 

Je možné začať psychiatrickou ambulanciou aj v stave, že žena cíti, že sa len potrebuje porozprávať o svojej rodinnej situácii, o pocitoch, ktoré prežíva, alebo má vyhľadať skôr psychológa?

Pokiaľ je to naozaj tak, že sa žena potrebuje len vyrozprávať, prípadne vyhľadať návod, ako riešiť určité situácie či ťažkosti a pokiaľ pocity, ktoré prežíva, nie sú pre ňu vyslovene nepríjemné či nejako obmedzujúce, tak by som volila skôr psychológa. Pokiaľ ten usúdi, že je potrebné aj psychiatrické vyšetrenie a liečba, vtedy už je potrebné zájsť aj za psychiatrom.

Téma duševného zdravia po pôrode je často spojená s témami depresie a úzkosti. Ako s tým pracovať? Je možné sa ich zbaviť natrvalo?

Ako s tým pracovať vás veľmi dobre naučí psychológ a psychiater. Máte možnosť psychoterapie, prípadne možnosť užívať lieky. Neznamená to, že tieto lieky budete užívať do konca života, pokiaľ sa váš stav zlepší a je istý čas stabilný, je možné zvážiť postupné zníženie až úplné vysadenie liekov. Pravdaže sú ľudia, ktorí zažili len jednu epizódu depresie a dostali sa z toho aj natrvalo. Tým myslím aj ženy po pôrode. 

Čo v situáciách, kedy sa po pôrode zosilňuje prežívanie úzkosti a strachu, že niekomu z blízkych sa niečo stane?

Je dobré si to odkomunikovať so svojimi najbližšími, ktorí vám pomôžu nadobudnúť pocit bezpečia a kľudu. Ak sú tieto situácie také, že máte pocit, že už ich nezvládate, nedokážete ovplyvniť tieto myšlienky, zvažovala by som návštevu psychiatra. Môže vám odporučiť lieky, ktoré dokážu zredukovať tieto stavy,  prípadne ich úplne odstrániť, aby sa vám tieto myšlienky nevracali. Taktiež môže odporučiť prípadnú psychoterapiu, tam však treba rátať s tým,že jej efekt sa prejaví o čosi neskôr.  

Akékoľvek ďalšie otázky, ktoré máte, pokojne smerujte na email akosanaozajmam@vydumamky.sk. Sme tu pre vás.

V rozhovore so Sašou Ragas, pedagogičkou, zakladateľkou Baby balance centra pre deti, mamou, ale aj ženou, ktorá sa profesionálne dotýka životov iných žien krátko po pôrode, sme sa rozprávali o tom, ako sa pripraviť na materstvo. Ide to vôbec?

V článku nájdete:

• odpoveď, že sa to dá
• informácie čo robiť, ak je zrazu všetko inak
• povzbudenie, že všetky ženy majú svoju cestu v materstve

Ako sa pripraviť na obdobie po pôrode? Čo všetko môže žene po pôrode toto obdobie uľahčiť?

Premenných, ktoré vplývajú na to, ako sa žena má, je veľmi veľa. Na všetko sa nedá pripraviť. No zároveň vnímam, že pripraveným šťastie praje. Zo svojej praxe vnímam, že je dobré mať základné informácie o tom, čo môže po pôrode prísť, čo sa môže stať. Ideálne je, aby vlastné dieťa nebolo prvé dieťa, ktoré žena v živote uvidí. To je však ideál. My neraz žijeme životy, kedy starostlivosť o novorodencov bežne nevidíme.

Aj preto, že nám často chýba zažitá prax, máme neraz tendenciu vytvárať si rôzne ideály a predstavy o materstve, ktoré neraz zosilňuje aj spoločenský tlak spojený s rôznymi súčasťami materstva. Pre dnešných rodičov kombinácia množstva ideálov, očakávaní, tlaku zvonka neraz posilňuje túžbu byť dokonalým rodičom.

Mať relevantné informácie však vnímam ako naozaj dôležitú súčasť prípravy. No ešte dôležitejšie, ako ich mať, je, keď už po pôrode príde prax s vlastným dieťaťom, ostať pokojným. Kto dokáže aj napriek vedomostiam ostať otvoreným, že nakoniec realita môže byť aj iná, má oveľa väčšiu schopnosť sa v týchto situáciách zastaviť a neprepadať panike. Práve strach z toho, že je nakoniec všetko iné, ako sme čakali, dokáže veľmi negatívne ovplyvňovať naše myslenie.

Čo robiť, keď žena začne vnímať, že všetko je inak, ako si predstavovala?

Keď takáto situácia nastane, ja odporúčam začať od seba. Skúsiť navnímať seba, potom dieťa, hovoriť o tomto svojom prežívaní s mužom alebo sa nechať vypočuť a podporiť aj niekým ďalším z vonku. Keď žena na chvíľu zastane, zistí, čo vlastne prežíva, až potom môže z toho hľadať východisko. A postupne sa tak adaptovať na aktuálnu situáciu, ktorú prežíva a nie na predstavu, ktorú si vytvorila možno ešte pred dieťaťom.

Na čo sa ženy vedia často spoľahnúť je aj ich intuícia. Tá je však pre nás ľahšie čitateľná vtedy, keď neprežívame veľký stres a tiež nie sme pod tlakom vlastného strachu.

S obdobím krátko po pôrode sú spojené prvé momenty, kedy žena môže zažiť sklamanie, že sa nenapĺňajú jej očakávania a predstavy. Čo s tým?

Často vravím, že v prvom rade sa musíme v tom celom upokojiť. Tlakom na jednu vybranú súčasť materstva sa neraz vytvára akási umelá separácia ostatných zložiek, ktoré sú tiež dôležité. Neraz sú ženy pod tlakom, ak sa ich predstava o pôrode, rozbehu dojčenia či čomkoľvek inom v realite nenaplní. Ja však rada hovorím, že nič v našom živote nie je izolované. Často prichádza do popredia žien obava, že ak začiatok spoločného života s dieťaťom nebol v jednom smere podľa predstáv, vzťah s dieťaťom bude navždy poznačený. Považujem za dôležité povedať, že zložky toho, ako si budujeme vzťah s dieťaťom, nie sú izolované. Ak jednu zložku človek vypustí, stále tam ostávajú ostatné, ktoré majú naďalej vplyv na budovanie vzťahu s dieťaťom (vzť. väzba). Práve uvedomenie si toho, že cesty v materstve môžu byť rôzne a je dobré byť otvorený a automaticky neodsudzovať iné pohľady, vie priniesť väčšiu ľahkosť do tohto obdobia. Pre duševný pokoj mamy je potrebné reagovať na to, čo aktuálne je.

Čo ak ale tie hlboké sklamania zasahujú do bežného fungovania? 

Za mňa je veľmi dobré, ak žena dokáže pomenovať, čo sa s ňou deje, no samotné bičovanie sa za to, čo by bolo keby, nedokáže pomôcť tomu, aby jej bolo lepšie. Tu vnímam, že sú dve cesty. Na konci jednej je samotné zmierenie sa so situáciou a ,,hodenie za hlavu”. Na konci druhej je však neutíchajúca potreba sa k danej situácii, ,,zlyhaniu”, vracať. V takýchto momentoch si myslím, že je naozaj dôležité nechať si čo najskôr pomôcť aj z vonka v rámci psychoterapie. Kým človek nevie, čo ho vlastne trápi, tak ho to dokáže ťahať dole a ťažiť život ako taký. Keď už vie, s čím pracuje a má to uchopené, je mu ľahšie.

Keď človek pripustí, že na nejakú životnú situáciu sám nestačí, môže začať hľadať riešenia. Darom sú v týchto momentoch nielen kvalitní profesionáli, ale aj ľudia z okolia, s ktorými má žena naozaj dobrý, podporný vzťah. Niekedy nám naozaj chýbajú tie generačné skupinové stretnutia, ktoré dokázali byť oporou pre čerstvé mamy ešte skôr, ako problémy vznikli.

Ako sa potom vieme na takéto obdobie po pôrode pripraviť?

Môžeme naozaj vedome pracovať na tom, aby sme rozrušili predstavu a očakávanie dokonalosti po narodení dieťaťa. Ako život pred tým, tak ani po pôrode nie je dokonalý. Človek môže mať nejakú predstavu, ku ktorej sa približuje, má to ako nejaký obraz, ktorý na ceste životom motivuje a teší. Pokiaľ ale má človek prežívať dookola sklamanie, že nie je dokonalý ako jeho predstava, tak je to z dlhodobého hľadiska likvidačné.

V tomto období žena potrebuje prijať, že po pôrode vznikajú situácie, ktoré si prirodzene môžu vyžadovať zapojenie partnera, najbližšej rodiny či širšej spoločnosti. Dôležité je naozaj vedieť a chcieť požiadať o pomoc a prijať ju.

Ako je to s predstavou, že materská rola je tá najkrajšia a najprirodzenejšia v živote ženy?

Všetky ženy prežívajú materstvo po svojom. Poznám mamy, ktoré svoje deti milujú a súčasne neboli úplne komfortné s niektorými aktivitami a fázami materstva. Je veľmi dôležité vytvoriť priestor na to, aby ženy mohli bez hanby a odsúdenia povedať, že to majú jednoducho inak. Buďme úprimní sami voči sebe, rozprávajme sa navzájom a potom môžu vznikať naozaj veľmi podporné dialógy, ktoré budú viesť k tomu, že zistíme, že máme tak veľa ako ľudia spoločné, hoci nie sme rovnakí. Práve otvorenými rozhovormi môžeme zistiť, že niečo z jedného smeru sa nám hodí a niečo z toho druhého. Zaujímavé je, že v jednom bode sú materskou rolou spojení ľudia, ktorí majú rôzne názory a keď je vytvorené prostredie prijatia, môže prichádzať práve k tomu kozmopolitnejšiemu fungovaniu. Je prínosné nielen pre spoločnosť, ale aj samotnú ženu, zbúrať vlastnú predstavu, že len pôvodná predstava o materstve musí byť tá jediná správna cesta pre ňu a dieťa.

Máme asi veľké očakávania od dieťaťa aj od seba samých ako rodičov.

Máme. Neraz naozaj veľmi veľké. Pričom si neuvedomujeme, že to, o čom si čítame, je často výsledok dlhodobého snaženia. Podľa mňa je veľmi dôležité byť čo najviac flexibilný. Rada hovorím, že mať dieťa je do nejakej miery experiment. K dieťaťu nemáme návod. Čítame si v knihách o ideálnych cestách, ale v praxi to môže byť úplne inak. Pre väčší pokoj mamy či rodičov potrebujeme, aby sme boli schopní vymaniť sa spod tlaku týchto ideálnych situácií. Že len takto, keď to bude, to bude správne. Ak len slepo aplikujeme, čo sme si prečítali, ochudobňujeme sa aj o poznanie tej druhej strany. Pre rodičov býva veľmi oslobodzujúca informácia, že hoci na kurze dostanú nejaké informácie, nutne nemusia ísť touto cestou. Aj takáto informácia, že niečo nemusia, im umožňuje robiť chyby, vyhodnocovať čo vo vzťahu s dieťaťom funguje či nefunguje s väčšou ľahkosťou a bez veľkých pocitov viny.

Čo nás ako rodičov dokáže posilniť?

Neraz je to práve prijatie toho, že mať dieťa môže byť dobrodružstvo, ktoré sa dopredu nedá naplánovať, len vieme reagovať na to, čo vznikne. Človek má právo sa jeden deň ,,zrútiť” a potom na druhý deň vstať a skúsiť to odznova. Extrémne posilňujúce je, keď rodič po nezdaroch zažije pocit, že niečo mu vyšlo. Je veľmi dôležité hľadať momenty, kedy si človek dokáže potvrdiť svoju vlastnú silu, kompetencie, vlastné riešenia situácií.

Ako najjednoduchšie podporiť rodičov na začiatku v ich kompetenciách?

V našom projekte nám ide o to, aby sme pripravili rodičov na obdobie krátko po pôrode. Aby hneď v tom zraniteľnom úvode po narodení dieťaťa neprepadli strachu a neprichádzali o vieru v seba. Práve informácie o základnej manipulácii s bábatkom, starostlivosti o pupočný pahýľ atď. dávajú priestor na to, aby rodičia sami zažili, že vedia ako na to a nemali hneď priestor na prepadnutie strachu či panike. Takéto základy pomáhajú aj ženám nestratiť sebaistotu v prvých hodinách po pôrode, kým sú v nemocničnom prostredí.

Ako sa pripraviť na detský plač? 

Ženy často pociťujú veľkú bezradnosť, keď počujú plač vlastného dieťaťa. Ak je to dlhodobé, tak žena naozaj môže prestať veriť vo svoje kompetencie ako mamy. Vtedy je najdôležitejšie postarať sa o ňu. Pri návštevách u žien krátko po pôrode je toto pre mňa často úloha č. 1, pretože ak nie je mama aspoň v nejakej pohode, tak je pre ňu starostlivosť o dieťa naozaj náročná. Snažím sa o to, aby sme vytvorili priestor, kde dokáže nabrať dôveru vo svoje kompetencie. Lebo ak človek nevníma vlastnú kompetentnosť, tak čo mu ostane?

S čím vstupovať do materstva, aby to bolo teda naozaj funkčné? 

Zväčša sa všetci tešia na príchod bábätka, tak by to mala byť radosť. Bolo by fajn, ak by naše nastavenie bolo také, aby sme si to aj sami nekazili ideálmi a spoločenským tlakom. Jediné, čo v každom momente vieme ovplyvniť sme ale my sami. Vstupujme do materstva so zdravým očakávaním a otvorenosťou, dávkou informovanosti a veľkej flexibility.

Zdroj fotky: archív S.R.