Kategória: Rozhovory

Materstvo so sebou prináša množstvo nepredvídateľných chvíľ, nad ktorými nemáme žiadnu kontrolu. Nedržať veci vo vlastných rukách a prijímať ich tak ako prídu, však môže byť nesmierne náročné. Každá z nás má totiž potrebu kontroly nad rozmanitými situáciami nastavenú inak. Zatiaľ čo niektoré mamy neváhajú vziať život do vlastných rúk a sú presvedčené, že sú si strojcami vlastného šťastia, iné veria, že situácie v živote sa dejú kvôli externým silám, nad ktorými nemajú žiadnu kontrolu. Presne o tom hovorí psychologický konštrukt miesto kontroly (locus of control), ktorý môže duševné prežívanie v materstve veľmi zjednodušiť i skomplikovať.

V skratke o mieste kontroly

Miesto kontroly je vo svojej podstate osobné presvedčenie o miere kontroly, ktorú máme nad vlastným životom. Ľudia s vnútorným miestom kontroly veria, že to, ako sa veci v živote dejú, závisí od ich vlastnej snahy či konania. Naopak, ľudia s vonkajším miestom kontroly sú presvedčení, že nad situáciami nemajú žiadnu kontrolu, nakoľko ide o vplyv vonkajších faktorov, ktorými môžu byť iní ľudia, náhoda či jednoducho život. Psychologické výskumy však ukazujú, že práve vnútorné miesto kontroly môže pôsobiť ako ochrana pred ťaživým prežívaním po pôrode a zlepšiť psychickú pohodu v materstve.

Neexistuje lepšie či horšie miesto kontroly. Každá z nás to má nastavené celkom unikátne. 

Ako ovplyvňuje miesto kontroly prežívanie v materstve?

Vo výskumoch mamy, ktoré veria, že môžu ovplyvniť situácie, ktoré sa im v materstve dejú, lepšie zvládajú stres, dosahujú väčšiu mieru psychickej pohody, majú vyššie rodičovské sebavedomie či zažívajú lepšiu adaptáciu na novú rolu. Dôvodom je presvedčenie, že to, čo spravia môže pozitívne zmeniť aj ťažšie situácie. Ak napríklad zažívajú vysokú mieru stresu, často aktívne vyhľadávajú spôsoby, akými sa s ním vysporiadajú – môžu požiadať o pomoc, dopriať si čas pre seba či praktizovať iné zvládacie mechanizmy. Vnútorné miesto kontroly nám tiež môže dodať istotu, že všetky potrebné zdroje na zvládnutie materstva máme v sebe, a to čo robíme má pozitívny vplyv na dieťa i na ľudí okolo nás. 

Vonkajšie miesto kontroly však so sebou môže priniesť pocity frustrácie, beznádeje či preťaženia z množstva vecí, ktoré nemožno ovplyvniť. Vtedy môžeme pociťovať nedostatok sily či poznania na to, aby sme spravili dôležité rozhodnutia alebo podnikli nejaké kroky smerom k nášmu dieťaťu, partnerovi či dokonca sebe samej. Často tiež prežívame veľký tlak vyvíjaný radami iných, sociálnymi normami či informáciami, ktoré môžu spôsobovať zmätok a obavy.

Miesto kontroly však nezaručuje, že situácie sa budú diať presne podľa našich predstáv.

Skôr nám dodáva silu snažiť sa robiť to, čo ovplyvniť môžeme. Materstvo totiž bezpochyby prináša situácie, nad ktorými nemáme vôbec žiadnu kontrolu. Jedným z takýchto príkladov môže byť aj samotný pôrod. Bez ohľadu na dôkladnú fyzickú i psychickú prípravu sa môžu vyskytnúť komplikácie a všetko ide zrazu celkom inak, ako sme si predstavovali. Miesto kontroly teda hovorí o psychickom nastavení v takýchto nepredvídateľných situáciách. Zatiaľ čo vnútorné miesto kontroly nám dáva silu pripraviť sa, vyhľadávať dôležité informácie a obklopiť sa podpornou sieťou, vonkajšie miesto kontroly nás môže paralyzovať, pretože “s tým aj tak nemôžeme nič urobiť”.

Hoci vnútorné miesto kontroly môže byť pomocou v prežívaní, potreba prílišnej kontroly a snahy mať všetko vo vlastných rukách môže tiež predstavovať veľké riziko. Aj tu je preto dôležité nájsť si tú vlastnú vyváženú mieru kontroly s rešpektom voči vlastným potrebám a pocitom. Niekedy pomáha uvedomiť si, že síce existujú kroky, ktoré môžeme podniknúť, no konečný výsledok situácie je často mimo nášho pôsobenia. A to nie len v materstve, ale v živote vôbec.

Ako si nájsť tú vlastnú mieru kontroly?

• Veľmi nápomocná je reflexia nad situáciami z minulosti, kedy naše snahy pozitívne ovplyvnili výsledok či naopak, kedy  sme automaticky vinili externé sily.
• Mindfulness či jednoduché spojenie so sebou a s vlastným prežívaním tiež môže zohrávať významnú rolu v osvojovaní si vyhovujúceho zmýšľania.
• Užitočné môže byť aj stanovovanie si drobných cieľov a zameranie sa na veci, ktoré ovplyvniť môžeme. To môže vyzerať celkom prakticky, ako napr. vytvorenie spánkovej rutiny či vhodného prostredia pre spánok dieťaťa, hoci na samotný spánok vplyv nemáme.
• V neposlednom rade je dôležité obklopiť sa podpornou sieťou ľudí a rozprávať o vlastnom prežívaní.

Milá mama, aj v tomto prípade platí, že neexistuje jedna správna všeobecne platná cesta. Najdôležitejšie je nájsť čo vyhovuje tvojmu prežívaniu a čo je správne pre teba. Ak by si prežívala veľkú beznádej, frustráciu, či pocit, že nedokážeš nič zmeniť alebo by ti naopak komplikovala prežívanie potreba mať všetko vo vlastných rukách, nezostávaj so svojimi pocitmi sama. Okrem blízkych ľudí, psychoterapeutov, sme tu aj my. Podeliť sa o to, čím žiješ, môžeš aj v rámci našej emailovej podpory či počas online podpornej skupiny. Sme tu pre teba.

autorka: Hana Maďarová

Príchodom dieťatka sa život zmení. Chtiac nechtiac ovládne to, ako trávime čas, naše vnímanie, menia sa hodnoty, priority. Je prirodzené sa tejto zmene prispôsobiť, nechať ju určovať náš smer.

Prečo potom mnohé ženy prežívajú pocit prázdna a v tomto období zmien začnú strácať samé seba?

Každá nová životná situácia nás privedie k novým výzvam a otázkam. Stať sa mamou nevynímajúc. A pri tak veľkej zmene navyše prerastá túžba byť dokonalou mamou, čo mnohokrát v našich očiach znamená naplniť očakávania okolia a konformne prijať túto tradičnú rolu. Nielen spoločnosť a okolie nás tlačí do identifikácie, mnohokrát sme to aj my samy. Porovnávanie sa s ostatnými, neutíchajúci vnútorný kritik, či pasívne pozorovanie rozpadu vlastnej hodnoty. Príchod dieťaťa prirodzene ovplyvní aj kariérnu cestu ženy a je náročné navigovať smer a hľadať rovnováhu medzi dvoma, či viacerými svetmi. Ako môžeme pristúpiť k tejto novonadobudnutej roly bez toho, aby sme sa samé sebe vzdialili?

Úprimnosť

Počuli sme to všetci už miliónkrát. Byť sám k sebe úprimný, otvoriť sa veciam takým, aké sú. Nebojovať s vlastným prežívaním, ale pokúšať sa mu súcitne načúvať. Rovnako to platí aj tu. Ak sa chceme pohnúť z miesta, v ktorom samé seba nespoznávame, potrebujeme si priznať, že to tak aktuálne je. Neznamená to však, že to tak bude navždy. Keď uvoľníme napätie, ktoré častokrát pramení práve z popretia, otvárame sa novým možnostiam a prenechávame priestor súcitu a sebaláske.

Starostlivosť

Pri príchode bábätka sa automaticky a celkom prirodzene celá naša starostlivosť obráti smerom k novému stvoreniu. Zahŕňame ho láskou, pozornosťou, nezriedka je náročné dôjsť do bodu, kedy sa už nevnímame ako jedno. Na zozname sú tiež iné povinnosti, ktoré si vyžadujú našu energiu a čas. Dokážeme si však pri toľkých úlohách nájsť čas na seba?

Aj keď je to náročné, je skutočne nevyhnutné si na list priorít pripísať starostlivosť o seba. Venovať sa aj svojím záujmom, záľubám, nájsť si chvíle na reflexiu svojich potrieb a prežitkov práve pre zachovanie vlastnej identity. Vybudovať si hranice a naučiť sa hovoriť nie – sú to všetko kľúčové formy sebavyjadrenia. I keď niekedy pôsobia ako maličkosti, vystavajú nám pomaličky pocit napojenia sa na seba, pocit Ja. Potom môže byť jednoduchšie vidieť, aké vlastne je toto moje Ja v kontakte s dieťaťom, rodinou, či priateľmi.

Dovoľte si

Vyvíjaný nátlak na matky je niekedy naozaj ťažko stráviteľný. Dá sa ho však uvoľniť aj cez niečo, čo je nám vlastné. Vytvoriť si iba náš čas a priestor, do ktorého nik nezasiahne, či náš rituál, ktorý bude predstavovať akúsi kotvu v dennom zhone. Niekedy je náročné si predstaviť, že dokážeme len vo svojej spoločnosti stráviť čas a užiť si ho. Prináša nám to však pokoj a je to určitým spôsobom obdarovanie samej seba. Takýmto darom môže byť aj niečo hmotné, aj dobré jedlo, pochvala, niekoľko minút oddychu, či aj krátka chvíľka, kedy si dovolíte úprimne sa vyplakať. Dôležité je, že to sami sebe dovolíte.

Otvorená komunikácia

Veľkým kameňom úrazu môže byť nejasne komunikovaná správa. Máme snahu zdieľať informáciu a jej obsah sa akoby stratí v preklade. Konflikty sú takmer vždy výsledkom nedorozumenia. Ako jasná a zrozumiteľná komunikácia teda pomáha s prežívaním vlastnej identity?

Otvorená komunikácia je jedným zo základných pilierov vo vzťahoch. V akýchkoľvek, dokonca vo vzťahu samej k sebe. Skúste si dovoliť a nahlas povedať, čo potrebujete. Vyskúšajte to najskôr osamote, aké to je vysloviť, že sa cítite unavená a potrebujete oddych. Že milujete svoje dieťa a túžite aj byť dobrá vo svojej práci. Že radi trávite čas s rodinou a teraz aj chcete byť sama. Okúste emóciu, ktorú vaša veta, vaša potreba prinesie. Povedzte to aj viackrát za sebou. Aby sme vedeli otvorene komunikovať, potrebujeme byť sami otvorení a ukotvení vo svojom vnútri. Identita je pretkaná aj našimi potrebami, naším vnútorným hlasom.

Nabudúce to môžete napokon vyskúšať povedať aj niekomu inému. Nezľaknite sa, ak ostatní nebudú reagovať hneď priaznivo, niekedy je ťažké prijať hranice nielen vlastné, ale aj druhých. No takouto komunikáciou postupne zaceľujete svoje bytie, akoby ste si hovorili, „mám sa rada“, „som dôležitá“, „môžem zlyhať a stále byť dostatočná“.

Ak si chcete otestovať, aké to je, keď poviete nahlas, ako sa máte a čo práve potrebujete, príďte na našu online podpornú skupinu. V decembri je posledná v tomto roku.

Dôležité je nikdy nezabudnúť, že je v poriadku požiadať o pomoc a pokúsiť sa nájsť odvahu aj ju prijať. Či už máte pocit, že ste sa stratili, že to už nie ste vy, alebo sa cítite osamelá, prázdna. Nie ste v tom sama.

autorka: Simona Gardianová

fotografia: unsplash

Už stáročia, celé generácie, naprieč všetkými kultúrami a krajinami patrí spievanie a uspávanky k magickému prostriedku, ktorý pomáha uspávať našich malých nespáčov. Ak máte doma zarytého bojovníka proti spánku, ktorý vám odmalička dáva najavo, že spánok ho nebaví, tak mi je jasné, že vám veľakrát do spevu vôbec nemusí byť.

Skúsenosti čerstvých mám overené časom, ale aj výskumy, však hovoria, že sa to oplatí vyskúšať. Spev a hudbu naše prastaré mamy používali pri uspávaní a výchove detí bežne. Zachovalo sa mnoho detských pesničiek a riekaniek, ktoré to potvrdzujú. Čerpajme z tejto dobrej praxe.

Uspávanky, respektíve spev ako taký je prínosný pre dieťa, jeho mamu aj ich spoločný vzťah.

Vytvárať si väzbu s bábätkom prostredníctvom hudby a spevu môžeme už dávno pred narodením. Vďaka sluchu dokáže byť dieťa pred narodením prepojené s vonkajším svetom a dokonca na vonkajšie zvuky reagovať telesnými pohybmi a zmenami srdcového tepu. Tlkot srdca a matkin hlas sú prvé zvuky, ktoré dieťa počuje. Výskumy potvrdzujú, že deti po narodení preferujú mamin hlas, známe skladby, ktoré počúvali s mamou počas tehotenstva a hudbu, ktorá dosahuje tempo približné, ako je tep maminho srdca.

Skutočnosť, že na známe zvuky a skladby reaguje novorodenec upokojením a započúvaním sa, využíva hudobná terapia pri starostlivosti o predčasniatka. Hudba sa používa na upokojenie predčasne narodených novorodencov, na zvýšenie tolerancie k stimulácii, na zlepšenie schopnosti dojčenia, na podporu spánku, ale aj po absolvovaní bolestivých vyšetrení. Spievanie deťom pomáha v rozvoji hudobného vnímania, hudobných schopností, ale aj kvôli celkovej psychickej rovnováhe a vytváraniu intímneho vzťahu medzi matkou a dieťaťom.

Podstatnými hudobnými charakteristikami uspávanky naprieč hudobnými kultúrami sú jej jednoduchosť, klesajúca melódia, pomalé tempo a časté repetície. Pomalé tempo vyjadruje pokoj a pozitívne emócie, avšak s pomalým tempom sa spája aj skutočnosť, že môže byť liečivé. Hudba  môže spomaľovať a harmonizovať telesné aj duševné procesy, pokiaľ má tempo nižšie ako šesťdesiat úderov za minútu. A teda to, že budeme spievať nášmu dieťatku, môže byť prospešné aj pre naše zdravie.

Čo prináša spievanie mamám?

Vo Veľkej Británii skúmali 391 mamičiek, ktoré boli 4 až 40 týždňov po pôrode a spievali detičkám každý deň. Táto štúdia preukázala, že každodenný spev bábätkám je spojený s menším počtom príznakov popôrodnej depresie a vyššou úrovňou životnej pohody, sebavedomia a vnímanou väzbou medzi matkou a dieťaťom. Takisto pri výskumoch s predčasne narodenými deťmi a ich mamami sa zistila nižšia úzkosť u mamičiek, ktoré deťom spievali oproti tým, ktoré svojim deťom nespievali.

Ako je to možné?

Pri speve pracujeme s dychom, tak ako aj pri rôznych terapeutických a relaxačných technikách, ktoré pomáhajú človeku uvoľniť sa a dať voľný priechod svojim emóciám. Taktiež samotné uvoľňovanie hlasiviek súvisí s uvoľňovaním emočných blokov. Mnohokrát si liečivý zvuk svojich hlasiviek vyberieme na tlmenie bolesti pri páde, alebo pri stretnutí neodloženej časti stavebnice a našej bosej nohy pri upratovaní detskej izby. Je pravda, že vtedy na uvoľnenie nevolíme popovú baladu, ale asi skôr úderný rap. 🙂

To, že spev prispieva k zlepšeniu nálady, vedeli už naši predkovia, ktorí si spievali popri práci, zaháňali svoj smútok nad neopätovanou, prípadne zakázanou láskou či ťažkým životným príbehom alebo hrozbou vojny. Výskumy potvrdzujú, že spievanie či už deťom, v rodinnom kruhu, s priateľmi alebo ako voľnočasová aktivita v speváckom zbore, má mnohé psychické a fyziologické prínosy.

Okrem už spomínaného zlepšenia nálady medzi zdokumentované účinky spevu patrí posilnenie dýchacích svalov a optimalizácia dýchania, ako aj zvýšenie koncentrácie oxytocínu a endorfínov, čo sa považuje za ukazovateľ lepšej imunitnej ochrany.

Mama ako šaman?

Šamani, tibetský mnísi či indiánske kmene už od nepamäti zaraďovali spev a hudbu do svojich liečebných procedúr. Aj my mamy tíšime koľkokrát svoje bolesti a boliestky našich detí pomocou nejakej zázračnej pesničky, ktorá funguje. Napadla vám nejaká konkrétna?

Síce nie sme šamanky, ale existujú výskumy ktoré potvrdili, že spievanie uspávaniek pomáha znížiť počet epizód plaču u novorodencov a zároveň znížiť stres u matiek. Spev a hudba nám tak môžu spríjemniť a pomôcť prežiť rôzne obdobia života s našimi deťmi.

Možno nie sme šamanky, ktoré svojím spevom privedú dieťa do ríše snov za 5 minút, ale môžeme byť šamamky, ktoré vďaka spevu zrelaxujú, spomenú si na príjemné udalosti, ktoré sa viažu s danou pesničkou, potrénujú pamäť či hlasivky a prispejú tak k svojmu psychickému i fyzickému zdraviu a zároveň k hudobnému rozvoju svojho dieťaťa.

Zaspievate si dnes?

autorka: Dominika Viazanková

Použitá literatúra

Arnon, S., Diamant, C., Bauer, S., Regev, R., Sirota, G., & Litmanovitz, I. (2014). Maternal singing during kangaroo care led to autonomic stability in preterm infants and reduced maternal anxiety. Acta Paediatrica, 103(10), 1039-1044. doi:10.1111/apa.12744

Fancourt, D., & Perkins, R. (2017). Associations between singing to babies and symptoms of postnatal depression, wellbeing, self-esteem and mother-infant bond. Public Health (London), 145, 149–152. doi: 10.1016/j.puhe.2017.01.016

Franěk, M. (2005). Hudební psychologie. Praha: Karolinum.

Gick, M. L. (2011). Singing, health and well-being: A health psychologist’s review. Psychomusicology, 21(1–2), 176–207. doi: 10.1037/h0094011

Králová, E., Kodejška, M., Strenáčiková, M., & Kolodziejski, M. (2016). Hudební klima a dítě. Praha : Univerzita Karlova .

Reilly, N., Turner, G., Taouk, J., & Austin, M.-P. (2019). ‘Singing with your baby’: an evaluation of group singing sessions for women admitted to a specialist mother-baby unit. Archives of Women’s Mental Health, 22(1), 123–127. doi: 10.1007/s00737-018-0859-5

Schäfer, T. (2023). The positive effects of online group singing on psycho-physiological variables during the COVID-19 pandemic-A pilot randomized controlled trial. Applied Psychology : Health and Well-Being, 15(4), 1254–1270. doi: 10.1111/aphw.12435

Standley, J. (2012). Music therapy research in the NICU: An updated meta-analysis: NN. Neonatal Network, 31(5), 311-316. Cit. 25. 08 2024. Dostupné na Internete: https://www.proquest.com/scholarly-journals/music-therapy-research-nicu-updated-meta-analysis/docview/1036954700/se-2

Výživa a spánok sú základnou súčasťou života nás všetkých. Podľa psychológa Abrahama Maslowa vytvárajú základňu pre napĺňanie našich ďalších životných potrieb (bezpečia, lásky, uznania a  sebarealizácie). Pokiaľ ich nemáme naplnené, nedokážeme tak napĺňať ostatné potreby a postupovať tak na pomyselnej pyramíde smerom nahor. Naplnenie našich potrieb je nevyhnutné na efektívne a plnohodnotné fungovanie a prežívanie v našom živote. Vplyv výživy a spánku na naše duševné zdravie je teda obrovský.

Vyváženosť živín ako základná prevencia

Pre zachovanie rovnováhy a udržiavanie zdravého životného štýlu sa kladie veľký dôraz na vyváženosť živín v našej strave (bielkoviny, tuky, sacharidy, minerálne látky a vitamíny), ktoré sú nevyhnutné pre stavbu a funkciu organizmu. Ich nedostatok môže spôsobovať poruchy funkcií organizmu a príznaky ochorenia. Aj z toho dôvodu je dôležité udržiavať správnu životosprávu pri liečbe mnohých fyzických ale aj psychických ochorení, rovnako ako aj pri prevencii chorôb.

Obzvlášť po pôrode by si mali ženy ustrážiť, aby ich strava nebola iba zdrojom nasýtenia, ale predovšetkým aby obsahovala dôležité vitamíny a minerály. Dostatok vitamínov po pôrode významne vplýva nielen na zdravie mamičky ale aj bábätka. Podieľajú sa najmä na udržaní dobrej fyzickej aj psychickej odolnosti ženy, na tvorbe materského mlieka a niektoré z nich prechádzajú do materského mlieka priamo. Do materského mlieka prechádzajú najmä vitamíny B1, B2, B6, B12, C, A, jód a selén. Množstvo týchto prvkov v strave matky ovplyvňuje teda aj množstvo v materskom mlieku – strave bábätka. Vedeli ste o tom?

Ostatné živiny, ktoré je možné získať zo stravy sú dôležité predovšetkým pre udržanie zdravia ženy. Po tehotenstve, pôrode a v čase dojčenia totiž telo potrebuje ich dostatočný príjem, aby sa zregenerovalo a malo dostatok síl na starostlivosť o bábätko a na tvorbu materského mlieka. Pokiaľ to tak nie je a žena trpí ich nedostatkom, telo si vitamíny začne brať z uložených zásob, čo z dlhodobého hľadiska môže spôsobiť zdravotné problémy.

Dopad výživy a vitamínov na našu dušu

Na internete, v odbornej ale aj populárno-náučnej literatúre sa stretneme s nespočetným  množstvom informácií o vplyve výživy a vitamínov na naše fyzické zdravie. O niečo menej  pozornosti sa však venuje významu výživy a vitamínov na naše duševné zdravie a prežívanie.

Naše stravovanie má veľmi veľký vplyv aj na našu psychiku.

Strava, ktorú prijímame, ovplyvňuje nielen náš fyzický vzhľad, ale najmä to ako sa cítime.  Obzvlášť v období po pôrode dochádza k psychickým zmenám v emocionálnej rovine. Tieto zmeny sa môžu prejavovať zmenami nálad – nálada môže byť spočiatku veľmi euforická a radostná, postupne sa však k týmto pozitívnym pocitom môžu pridať obavy a úzkosť. Takáto prechodná emocionálna labilita v období krátko po pôrode nie je však ničím nezvyčajným, ide o prirodzenú reakciu organizmu na výrazné telesné a hormonálne zmeny. K takýto emocionálnym výkyvom prispieva aj fakt, že po pôrode sa žena musí adaptovať na novú životnú situáciu.

Výživa hrá kľúčovú úlohu vo fungovaní mozgu a tým aj v našom prežívaní. Po pôrode dochádza v organizme ženy k prudkým hormonálnym zmenám, ktoré môžu ovplyvňovať kognitívne funkcie (spracovávanie informácií, pamäť, pozornosť a i.). Správne zvolené potraviny môžu podporiť práve kognitívne funkcie, zlepšiť náladu a zvýšiť celkovú výkonnosť mozgu.

Ako podporiť náš mozog

Náš mozog na svoje správne fungovanie potrebuje živiny, ako napríklad omega-3 mastné  kyseliny, vitamín B, či železo, ktoré sa nachádzajú v potrave. Nedostatok práve týchto živín môže viesť k problémom s pamäťou, sústredením či náladou. Bielkoviny zase priaznivo ovplyvňujú všetky pamäťové procesy. Aminokyseliny, ktoré sú obsiahnuté v bielkovinách, sú základnými stavebnými prvkami, ktoré vytvárajú sieť informácií v našom mozgu. Náš mozog  potrebuje bielkoviny predovšetkým na výrobu neurotransmiterov, ktoré zabezpečujú prenos informácií medzi jednotlivými mozgovými bunkami. Kvalitná, čerstvá a pestrá strava dokáže teda zaistiť mozgu dostatočný prísun všetkých potrebných látok a zabezpečiť tak jeho optimálne fungovanie.

Obávané vs. milované sacharidy

Taktiež vplyv hladiny cukru v krvi môže ovplyvniť naše prežívanie a našu náladu. Základným  zdrojom energie pre náš organizmus a teda aj naše fungovanie sú sacharidy. Jedlá, ktoré  obsahujú vysoký obsah jednoduchých sacharidov, spôsobujú rýchly nárast a pád cukru v krvi, čo môže viesť k náhlym zmenám nálady, úzkosti či podráždeniu. Sladká chuť je totižto niečo, čo pôsobí blahodarne na naše centrum odmeny v mozgu.

Konzumácia jednoduchých sacharidov uvoľňuje veľké množstvo dopamínu do nášho organizmu, ktorý je zároveň jednou z kľúčových látok pre naše centrum odmeny v mozgu. Nenadarmo sa teda hovorí o dopamíne ako o hormóne šťastia. Pre náš mozog je však veľmi dôležitým zdrojom glukóza a jej stabilná hladina v krvi, ktorú zabezpečujú práve komplexné sacharidy.

Aj duša vplýva na telo

Nejedná sa však len o jednosmerný vzťah. To, čo sa odohráva v našom mozgu (pocity šťastia,  smútku, únavy či podráždenia), má vplyv na to, čo sa deje v našich črevách a opačne. Prežívanie psychicky náročných situácií, stres, úzkosť, strach, hnev, ale aj fyzické podnety, ako je bolesť, ovplyvňujú fungovanie čriev. V celom tomto procese vzájomnej spolupráce medzi mozgom a trávením zohrávajú mimoriadnu úlohu črevné baktérie. Zdravý črevný mikrobióm môže pozitívne ovplyvňovať celkový zdravotný stav. Taktiež, ak sa staráme o vlastné duševné zdravie, ventilujete negatívnu energiu, dobíjame sa pozitívnou, doprajeme si oddych, odrazí sa to aj na našom trávení.

Práve obdobie po pôrode je často náročné nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Táto veľká životná zmena sa odráža v rovnováhe organizmu, ktorá sa často naruší. Práve dostatočný pitný režim, kvalitná výživa môžu byť prvými krokmi k jej obnoveniu.

Bez spánku to nepôjde

Počas spánku sa mozog regeneruje, opravuje poškodené bunky a odstraňuje toxíny, ktoré sa nahromadili počas dňa. Kvalitný spánok je nevyhnutný pre pamäť, učenie a kognitívne funkcie. Nedostatok spánku môže viesť k podráždenosti, úzkosti či  depresii. Spánok pomáha regulovať hladiny neurotransmiterov (chemických látok v mozgu),  ktoré ovplyvňujú našu náladu a emocionálne prežívanie. Spánok taktiež ovplyvňuje produkciu hormónov, ako sú kortizol (stresový hormón) a melatonín (hormón spánku). Nerovnováha týchto hormónov môže taktiež negatívne ovplyvniť naše prežívanie a zdravie. Práve rozloženie síl s ďalšími ľuďmi v rámci starostlivosti o bábätko dokáže priniesť viac priestoru na oddych a spánok, ktorý sa ničím nahradiť jednoducho nedá. Spánok po pôrode nebude zrejme nikdy ideálny, no nachádzať cesty ako ho mať čo najviac, je cesta k väčšej duševnej pohode.

Milá mama, obdobie po pôrode a začiatky s novým členom rodiny môžu byť naozaj náročné a vyčerpávajúce. Je ale veľmi dôležité aby si svojmu telu dopriala optimálny príjem živín a dostatočné množstvo spánku. Práve tieto malé – veľké drobnosti nám pomáhajú fungovať každý ďalší deň a predísť fyzickému a psychickému vyčerpaniu. Nezabúdaj svojmu telu teda dopriať a napĺňať jeho základné potreby, lebo keď je telo zdravé, aj duši môže byť lepšie.

autorka textu: Alexandra Trandžíková

Zdroje :

Carpenter, S. (2012, September 1.). That gut feeling. Monitor on Psychology, 43(8). https://www.apa.org/monitor/2012/09/gut-feeling

Miadoková, E. (2019, Jún 24.). Pohľad genetika na mikroorganizmy v čreve človeka spolurozhodujúce o jeho zdraví. Veda na dosah. Dostupné: Pohľad genetika na mikroorganizmy v čreve človeka spolurozhodujúce o jeho zdraví – VEDA NA DOSAH (cvtisr.sk)

Schmidt, K., Cowen, P.J., Harmer, C.J. et al. (2015). Prebiotic intake reduces the waking cortisol response and alters emotional bias in healthy volunteers. Psychopharmacology, 232, 1793–1801. https://doi.org/10.1007/s00213-014-3810-0