Kategória: Rozhovory

Sociálna opora pôsobí ako ochranný faktor pred rozvojom psychických problémov v popôrodnom období. Predchádzajúci článok približoval úlohu sociálnej opory všeobecne. Dnes sa pozrieme na dôležitú úlohu starých rodičov.

Evolučná teória

Evoluční antropológovia vypočítali, že starostlivosť o dieťa počas jeho prvých 18 rokov života vyžaduje viac ako 13 miliónov kalórií, ktoré musia zabezpečiť opatrovatelia (Kaplan, 1994).Keďže je to oveľa viac, ako dokáže zabezpečiť výlučne matka alebo otec, z evolučného hľadiska predpokladáme, že spoločná starostlivosť o deti v rodine mohla byť rozhodujúca pre ich prežitie. Starí rodičia pravdepodobne od pradávna prispievali svojím časom, energiou, skúsenosťami pri výchove vnúčat a boli tak oporou svojim deťom.

Evolučná teória dokonca vysvetľuje, že starostlivosť starej matky z maminej strany môže mať súvislosť s reprodukčným úspechom a počtom detí v predindustriálnych spoločnostiach. Staré mamy, ktoré sa dožili veku, v ktorom mohli pomáhať so starostlivosťou o vnúčatá, poskytli svojim dcéram možnosť mať viac detí, čím prispeli k odovzdávaniu génov dlhého života ďalším generáciám.

Teória evolučného vývinu objasňuje aj dôvod prečo popôrodnú podporu poskytuje predovšetkým matkina matka, a nie starí otcovia alebo stará mama z otcovej strany. Práve ona si môže byť totižto  najviac istá svojím genetickým vzťahom k vnúčaťu.

Prečo hľadáme pomoc a podporu u vlastnej mamy?

Čerstvé mamy môžu vyhľadávať starostlivosť a oporu svojej vlastnej mamy aj z úplne iných dôvodov, než je genetická príbuznosť. Možno preto, že majú k vlastnej mame najbližší vzťah a cítia sa v jej prítomnosti najbezpečnejšie a najpohodlnejšie.  Veď aj v živočíšnej ríši mnohokrát platí, že samice  sa často vracajú rodiť tam, kde sa narodili ony samy. Asi najznámejším príkladom sú lososy, morské korytnačky,  hovorí sa to o žirafách a vedci našli dôkazy aj o istých druhoch žralokov.

Priatelia, sociálne siete alebo podporné skupiny poskytujú najmä emocionálnu a informačnú oporu, kdežto starí rodičia prinášajú aj  inštrumentálnu oporu, ktorá predstavuje konkrétnu a praktickú formu pomoci a priameho zapojenia sa do starostlivosti o deti, čím znižujú stres a záťaž matky.

Nie vždy ponúkaná pomoc pomáha

Hoci podpora od starých rodičov môže výrazne prispieť k mentálnemu zdraviu matky, nadmerné zasahovanie a prílišná angažovanosť starých rodičov do výchovy vnúčat môže mať opačný, negatívny účinok.

Z meta analázy (Bakermans-Kranenburg a kol.,2023) 11 empirických štúdií s celkovým počtom 3381 účastníčok vyberáme niektoré zo záverov:

• opora vo vlastnej mame bola u účastníčok spojená s lepším duševným zdravím matiek,
• u niektorých matiek môže spolužitie so svokrou zvyšovať riziko depresívnych symptómov, pravdepodobne kvôli rušivému správaniu starých rodičov alebo konfliktnému vzťahu.

Autori analyzovali napríklad čínsku štúdiu, kde skúmali u 1152 matiek, či bývanie s rodičmi alebo svokrovcami súvisí s rizikom popôrodnej depresie. Štúdia ukázala nasledovné:

• matky, ktoré bývali so svokrovcami, mali vyššie riziko popôrodnej depresie v porovnaní s matkami, ktoré žili iba s manželom,
• matky žijúce s vlastnými rodičmi sa v symptómoch popôrodnej depresie významne nelíšili od tých, ktoré žili iba s manželom.

Záleží na kvalite

Efekt opory od starých rodičov vo veľkej miere teda súvisí s kvalitou zapojenia starých rodičov do starostlivosti o deti a spôsobu, akým  spolupracujú s matkou pri výchove detí. Emocionálnu a inštrumentálnu podporu oceníme všetky. O čosi viac je potrebná:

• u matiek v adolescentnom veku, ktoré sú  vystavené  väčšiemu riziku depresie a majú vysokú potrebu opory,
• u matiek, ktorým sa narodili predčasniatka, alebo dvojčatá.

Myslím si, že každá žena potrebuje a zaslúži si oporu v takej novej životnej etape akou je materstvo. Kto môže pomôcť zžiť sa s úlohou mamy lepšie ako vlastná mama? Na druhú stranu nie u všetkých matiek je takáto voľba možná alebo správna. Genetická väzba nezaručuje, že pomoc príde.

Jedna z najkrajších rád, ktorú som v súvislosti s materstvom počula a ktorá ma oslovila, znie: obklopte sa láskavými ľuďmi, pri ktorých sa cítite príjemne a v bezpečí. Či už  je to vaša mamina, sestra, brat, kamarátka, teta alebo láskavá svokra, niekto pri kom sa cítite ako doma…

Autorka: Dominika Viazanková

Použitá literatúra k článku :

Kaplan, H. (1994). Evolutionary and Wealth Flows Theories of Fertility: Empirical Tests and New Models. Population and Development Review, 20(4), 753–791. doi:10.2307/2137661

Riem, M. M. E., Bakermans-Kranenburg, M. J., Cima, M., & van IJzendoorn, M. H. (2023). Grandparental Support and Maternal Postpartum Mental Health: A Review and Meta-Analysis. Human Nature (Hawthorne, N.Y.), 34(1), 25–45. doi:10.1007/s12110-023-09440-8

Cítite ten chlad, ktorý sa ujme vašej pokožky, keď ráno otvoríte okno? Kedy naposledy ste venovali pozornosť zrýchlenému tepu, či už keď kráčate po schodoch, alebo pri vzrušení? Vnímate, ako vám horúci čaj putuje po tele, keď sa napijete? Cítite šteklenie či mravčenie, keď vidíte niečo, čo sa vám veľmi páči? Čo vtedy cítite?

Odpojenie sa od seba

Je jednoduché, niekedy aj nevyhnutné sa odpojiť od seba a svojho tela. Učíme sa to už ako deti. Získavame tú hrošiu kožu, ktorá je taká dôležitá, aby sme prežili. Je to ale určite tak? Naozaj ju potrebujeme?

Všímavosť, alebo mindfulness, je zjednodušene povedané vedomé venovanie pozornosti prítomnému okamihu. Využíva sa pri rôznych fyzických cvičeniach, ako joga či pilates, ale má dôležitú funkciu aj v psychoterapii. Výskumy opakovane ukazujú, že sme pri praktizovaní všímavosti šťastnejší, bdelejší, zlepšuje sa naša odolnosť a fyzické zdravie. Pomáha pri zvládaní náročných období v živote, napríklad pri strate blízkeho. Posilňovaním ľudskej schopnosti emocionálnej regulácie sa naučí mozog selektovať a spracovávať emócie odlišne, obmedzí striedanie nálad, a teda posilní stálosť.  

Naša všímavosť sa nedotýka len nás samých. Reagujú na ňu aj naše deti.

Práve preto, že tehotenstvo a materstvo sú spojené s vyšším prežívaním stresu, úzkosti, strachu a depresie, všímavosť dokáže byť aj v tomto období veľmi nápomocná. Výskumy ukazujú, že praktizovanie všímavosti významne znížilo tehotným ženám strach z pôrodu, mieru prežívanej úzkosti a depresie ženám po pôrode a zvýšilo ich celkovú spokojnosť so životom. To všetko, samozrejme, pozitívne vplýva aj na dieťa. Ukázalo sa tiež, že všímavosť podporuje vývin bezpečnej vzťahovej väzby, a to vďaka schopnosti naladiť sa na dieťa, vnímať jeho aj seba v úplnej celistvosti, aj keď sa necítite dobre vy, aj keď dieťa plače, aj keď mu teraz neviete porozumieť. Bez posudzovania situácie, naopak, všímavosť pomáha zotrvať v prijatí a pokore. Keď to ustojíte vy, dieťa sa pridá.

Nejde preto len o externé zdroje, ktoré nám pomáhajú cítiť sa dobre, častokrát je to práve naša vnútorná podpora, cez ktorú dokážeme regulovať nepríjemné pocity a byť naspäť v rovnováhe. Do rovnováhy sa ako odpoveď na tú našu dostane aj okolie, dieťa nevynímajúc. 

Všímavosť v  bežných momentoch

Všímavosť takisto nemusí byť len o separátnych niekoľkých minútach, ale o prinášaní si pozornosti do bežných činností. Pri sprchovaní sa skúste vnímať vodu, ako sa plazí po vašom tele. Vnímajte vôňu koláča či čerstvo navarenej polievky. Keď sa jašíte, vnímajte smiech vášho dieťaťa, každý tón, zmenu intenzity. Všimnite si úsmev okoloidúceho, keď sa vám stretnú pohľady.

Ale aj keď vám bude ťažko, skúmajte, kde v tele tento pocit prebýva. Akú má farbu? Má nejaký špecifický tvar? Keby mohol, aký zvuk vydáva? Nesnažte sa pocit od seba odohnať, skúste ho preskúmať z každej strany, dovoľte si na chvíľu cítiť sa takto. Umožnite si byť autentickou ľudskou bytosťou. Potom svojmu vnútornému hlasu s láskavosťou povedzte čokoľvek, čo potrebujete počuť, ako napríklad „rozumiem ti a som tu pre teba“, „počujem a vnímam ťa“, „je to v poriadku“.

Spočiatku môžete mať pocit, že je to neprirodzené, väčšinou sa neučíme prejavovať voči sebe súcit. Avšak takýmto sprítomňovaním sa dokážeme naučiť prestať so sebou bojovať. A to je možno aj odpoveď na otázku, či je hrošia koža naozaj potrebná. Totiž….

„Keď sa k nám nedostane bolesť, je mizivá šanca, že budeme schopní naplno cítiť blízkosť, lásku, spojenie, radosť. Jedno nedokáže existovať bez druhého.“

Doprajme si v roku 2025 viac odvahy stíšiť sa, spomaliť, byť nežný. Dovoľme si pootvoriť dvere ku nám, do nášho vnútra, a keď príde čas, pozvime tam ostatných.

Autorka textu: Simona Gardianová

Ak vás zaujíme téma všímavosti, prečítajte si aj ďalší článok na túto tému.

Zdroje k článku:

Barnes, S., Brown, K. W., Krusemark, E., Campbell, W. K., & Rogge, R. D. (2007). The role of mindfulness in romantic relationship satisfaction and responses to relationship stress. Journal of Marital and Family Therapy, 33(4), 482–500. 

Goodall, K., Trejnowska, A., & Darling, S. (2012). The relationship between dispositional mindfulness, attachment security and emotion regulation. Personality and Individual Differences, 52(5), 622-626.

Grossman, P., Niemann, L., Schmidt, S., & Walach, H. (2004). Mindfulness-based stress reduction and health benefits. Journal of Psychosomatic Research, 57(1), 35-43.

Pan, W. L., Chang, C. W., Chen, S. M., & Gau, M. L. (2019). Assessing the effectiveness of mindfulness-based programs on mental health during pregnancy and early motherhood-a randomized control trial. BMC pregnancy and childbirth, 19, 1-8.

Snyder, R., Shapiro, S., & Treleaven, D. (2012). Attachment theory and mindfulness. Journal of Child and Family Studies, 21, 709-717.

Thieleman, K., & Cacciatore, J. (2020). Effectiveness of a mindfulness-based retreat on distress and well-being in bereaved parents. Research on Social Work Practice, 30(7), 770–782.

Williams, J. M. (2010). Mindfulness and psychological process. Emotion, 10(1), 1–7.