Psychologičky v pôrodnici v Ružinove
Vedeli ste o tom, že v niektorých pôrodniciach na Slovensku nájdete priamo na oddeleniach aj psychologičky? Vďaka podpore z Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis vám prinášame rozhovor s niektorými z nich.
V pôrodnici v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v Ružinove nájdete dve psychologičky-Mgr. Enikő Bartókovú a PhDr. Martinu Žitňanskú. Rozprávali sme sa s Martinou Žitňanskou o tom, ako to na ich oddelení funguje.
Mať psychologičku/čky na oddelení nie je samozrejmosť. Od ktorého roku sú v ružinovskej pôrodnici prítomné aj psychologičky?
Ja som prišla na oddelenie v auguste 2021. Aktuálne sme na oddelení dve. Dostupné sme v každý pracovný deň.
Čo je vašou úlohou?
Našim cieľom je byť tu pre pacientky, ktoré sú hospitalizované na klinike. Sme tu teda pre pacientky, ktoré nie sú tehotné a čakajú na rôzne typy operácií a sme tu samozrejme pre mamy na oddeleniach rizikovej gravidity a šestonedelia.
Ako konkrétne si môžeme predstaviť váš prínos pre ženy na oddelení?
Čo sa týka aktivít, tak sme tu pre ženy od toho najzákladnejšieho – previesť ich pobytom na klinike. Našim cieľom je znižovať ich stres, ktorý je prirodzene spôsobený už len tým, že sú z akéhokoľvek dôvodu v nemocnici. Niekoľkokrát sme sprevádzali aj ženy pri operačných výkonoch, pôrodoch, ak nás o to požiadali. Napr. pri rodičkách z Ukrajiny po začatí vojny sme často robili aj takúto podporu, akési zorientovanie v tom, čo ich čaká, prípadne sme znižovali jazykovú bariéru počas pôrodov. Venujeme sa aj mamám, ktoré sa rozhodnú vzdať sa dieťaťa po jeho narodení.
Na rozdiel od lekárov, ktorí sú zavalení lekárskymi úkonmi, my máme viac času byť s pacientkami aj tak inak, rozprávať sa s nimi, sprevádzať ich. Podporujeme ich v situáciách, ktoré sú s hospitalizáciou spojené. Jednak ich podporujeme a zároveň ich dokážeme pdoporiť aj v situáciách, kedy je potrebná krízová intervencia. V gynekológii nie je núdza o takéto situácie, ktoré sú naozaj náročné.
Sme zároveň spádovou pôrodnicou pre ženy z celého Slovenska. Ako jediní na Slovensku robíme fetálnu medicínu, kde sa venujeme práve mamám a deťom v brušku, ktoré majú vážny zdravotný problém. Rovnako sprevádzame ženy v situáciach, kedy vedia, že o svoje bábätko prídu či ešte v rámci gravidity, alebo krátko po pôrode. Sme tu pre ženy aj v tých najťažších situáciách.
Čo je špecifikom vašej pôrodnice v kontexte psychológie?
Ako klinika realizujeme predpôrodnú prípravu, v rámci ktorej je jeden štvrtok v mesiaci venovaný aj psychologickým témam. S kolegyňou vedieme prednášku Čo a ako s emóciami okolo pôrodu a zameriavame sa aj na tému väzby mama a dieťa. Prednášku končíme informáciami o tom, že sa na nás môžu obrátiť a dostávajú na nás kontakt. Takže už pred pôrodom ženy vedia, že sme tu na oddelení pre ne.
Ako vyzerá deň psychologičiek na vašom oddelení?
Náš deň začína raňajším stretnutím personálu a prehľadom toho, čo sa stalo v rámci nočnej služby. My ako psychologičky sme vnímavé práve voči tým špecifikám, komplikáciám, ktoré nastali počas pôrodu, hospitalizácie.
Zároveň to pre nás nie je úplne smerodajné, že náročná diagnóza = automaticky musí byť žene zle a banálnejšia diagnóza, nič sa so ženou nedeje. Najdôležitejší je pre nás samozrejme osobný kontakt so ženou. V rámci dňa sa snažíme navštíviť všetky ženy na oddelení. Sme naozaj radi, že aj naši kolegovia – lekári vnímajú relevantnosť tohto psychologického pohľadu na pacientky.
Keby bola potrebná psychiatrická intervencia u ženy, je možná?
Áno, samozrejme. Už sa nám stalo, že bola potrebná takáto intervencia a následné preloženie pacientky na psychiatrické oddelenie. Je možnosť konziliárnej návštevy kolegov z psychiatrického oddelenia.
Môžu aj žena samy požiadať o vašu psychologickú návštevu?
Už na príjme by mali dostať ženy informácie o tom, že sme tu ako psychologičky. Aj lekári či sestry hovoria o tejto možnosti samotným pacientkám. Samotný personál vníma význam toho, že sme na oddelení. Nie sme tu len pre pacientky, ale sme tu aj pre personál, ak je to potrebné. V pôrodnici sme dostupné v pracovné dni.
Môžu sa ženy aj po prepustení obrátiť na vás, ak sa necítia dobre a chceli by sa s vami porozprávať?
Určite áno.
,,Niekedy sa jednoducho nedá rozprávať, dá sa len vytvoriť priestor v tichu na všetky emócie.” PhDr. Martina Žitňanská
Čítať ďalej
