Mám plné ruky…. dieťaťa. Už sa fakt od neho nepohnem?
Prirovnanie mám plné ruky práce často používame pred deťmi, no potom, ako sa staneme rodičmi, táto veta naberie nový rozmer.
Plné ruky sú akýmsi synonymom prvého roka po pôrode. Sú detičky, ktoré potrebujú fyzický kontakt často, iné ešte častejšie. A tak je dieťatko na rukách, mamy, otca či niekoho ďalšieho, kto ich má práve voľné. Ak sa časom podporný okruh okolo mamy s novorodencom zužuje, tie ruky mamy dostávajú čoraz viac a viac zabrať. V spojitosti s menej kvalitným spánkom, vyčerpanosťou, stereotypom dní, zúženými sociálnymi kontaktmi, ale aj hladom či smädom sa zrazu môže zdať život akosi priťažký. Oveľa ťažší ako tých pár kíl v ruke.
,,Nosenie mi zachránilo mentálne zdravie.”
S nadsázkou ale neraz aj bez nej sa dozvedáme od mnohých žien. Vidieť v nosení (v šatke/ v ergonomickom, dobre nastavenom nosiči) jednu z možností ako si pomôcť, môže byť naozaj život meniace. Áno, hovoríme o tom, ako si pomôcť ako rodič. Často ako rodičia čakatelia vieme, čo určite budeme, ako už naozajstní rodičia, robiť či nerobiť. Byť otvorený možnostiam bez striktného ,,Toto ja určite nikdy” však ale rozširuje možnosti, na ktoré potom v realite rodičovstva vieme nahliadnuť a vyskúšať ich. Samozrejme v reflektovaní potrieb bábätka.
Preto sme sa rozhodli podporovať rôznorodosť v tom, ako môže začiatok spoločného života s bábätkom vyzerať. Práve striktné držanie sa vlastnej predstavy, môže vyvolávať zbytočnú frustráciu a byť neraz dôvodom stresu.
Aktívne hľadať tú vlastnú cestu v rodičovstve je naša prvá Dobrá rada nad zlato.
Neraz je prvou myšlienkou počas príprav na bábätko práve kúpa kočíka. Je to taký symbol, že v rodine bude o jedného viac. V realite sa však môže stať, že dieťa nebude ,,kočíkové”, či životný priestor nebude dosť bezbariérový. V ťarche nových obmedzení nemusí byť ľahké vidieť iné možnosti ako sa napr. dostať von na tak potrebnú prechádzku či kamkoľvek inam. Alternatívy však existujú. Nech je vám krátky rozhovor s Barborkou a Slávkou zo Sestríc inšpiráciou.
VDM: Poviete nám, Slávka a Barbora ako ste sa dostali k noseniu a čo pre vás znamená?
S: K noseniu som sa dostala tesne po narodení prvej dcérky. Realita života s bábätkom ma zaskočila. Pridali sa problémy s dojčením a vtedy nám laktačná poradkyňa ukázala, ako uviazať šatku. Dcérka sa upokojila, zaspala a ja som sa asi po prvýkrát od pôrodu cítila kompetentná. Bol to veľmi zvláštny a krásny pocit. Zrazu som vedela, že to bude dobré, že sa o ňu budem vedieť postarať. Postupne sa nosenie stalo súčasťou našich dní. Skúšala som rôzne šatky, až mi jedného dňa napadlo, prečo nemáme aj na Slovensku nejakú našu značku.
B: Ja som sa k noseniu dostala cez Slávku. Maťko sa narodil o štyri mesiace neskôr, ako jej Hanka a teda už mala trošku viac skúseností. Ukázala mi, ako uviazať šatku a syn v nej hneď zaspal. Bolo to pre nás veľmi prirodzené, načúvala som svojmu dieťaťu a robila to, čo nám fungovalo najlepšie a pri čom sme boli obaja v pohode. Keď Slávka prišla s nápadom na vlastné šatky, spoločne sme sa pustili do štúdia a hľadania možností. A teraz sme tu, o takmer osem rokov neskôr, s tisíckami spokojných rodičov a detí, ktoré sa nosili v našich šatkách a nosičoch.
VDM: Ako vnímate tému nosenia detí v našej spoločnosti?
S: Za posledných 10 rokov vidím veľký posun. Kedysi bolo nosiacich rodičov málo, v podstate sme sa v rámci mesta takmer všetci poznali. Ja som pri svojich začiatkoch nemala v okolí nikoho, kto by mi nosenie ukázal, kto by mi poradil. Dnes je situácia úplne iná. Nosič alebo šatka sa stávajú bežnou súčasťou výbavy pre bábätko.
B: Vnímam to rovnako. Dokonca čoraz viac odborníkov sa o túto tému zaujíma. Aj my sme školili detských fyzioterapeutov v téme nosenia. Sme radi, že sa o tejto téme začína viac rozprávať. Je dôležité, aby aj lekári a zdravotnícky personál rozlišoval nosenie v ergonomickej pomôcke a v klokanke, ktorá naozaj nie je vhodná a môže dieťatku uškodiť.
VDM: Aké máte reakcie na to, keď ženy začnú používať nosiace pomôcky (nosiče, šatky)?
S: To je najkrajšia časť našej práce. Niekedy nám chodia aj veľmi emotívne správy. Obodbie po pôrode nie je ľahké. Nosenie je často “záchranou” a my sa veľmi tešíme z každej správy, pozdravu a fotky.
B: Najciteľnejšie je to na akciách, kde sa s ľudmi stretávame naživo. Na rôznych trhoch a festivaloch. Takáto spätná väzba nám dáva obrovské množstvo energie a vtedy vieme, že napriek tomu, že to niekedy nie je ľahké, stojí táto naša snaha za to.
VDM: Čo je vedľajším efektom pri nosení?
S: Sloboda. Snažíme sa poukazovať na to, že s narodením dieťatka život nekončí. Práve nosenie môže byť spôsob, ako pokračovať v aktivitách, ktoré máme radi, chodiť na miesta, kde sa s kočíkom nedostaneme. Užívať si prírodu.
B: Ja som veľmi intenzívne vnímala, že sme si vďaka noseniu mohli “dovoliť” omnoho viac. Neboli sme otrokomi režimu bábätka. Keď potrebovalo spať, spalo a my sme mohli byť kdekoľvek. Práve sociálna izolácia a strata možnosti robiť aktivity, ktoré nám prinášajú radosť, je veľmi ťažká pre čerstvé mamy.
VDM: Aké sú najčastejšie prvotné problémy spojené s nosením?
S: Veľa ľudí sa bojí, že bábätko si na nosenie zvykne a potom ho budú musieť nosiť stále. Ono sa ale nosí celých deväť mesiacov tehotenstva a keď sa narodí, už je zvyknuté. Potreba intenzity a frekvencie nosenia sa dynamicky mení. Najjednoduchšie je robiť to, čo v aktuálnej situácií funguje a vyhovuje rodičom aj bábätku. Každé bábätko dospeje do momentu, kedy sa už nosiť nechce. Keď mu dovolíme naplniť si potrebu blízkosti a kontaktu toľko, koľko potrebuje, je to to najlepšie, čo pre neho môžeme urobiť.
B: Rodičia sa niekedy obávajú, že nosič alebo šatku nebudú vedieť správne uviazať, že je to príliš zložité alebo že bábätku nosením nejako ublížia. Bábätko môže občas po vložení do nosiacej pomôcky plakať. A to môže mať množstvo dôvodov, ktoré ale neznamenajú, že sa nosiť nechce – viac o dôvodoch aj v tomto blogu.
Dnes už vieme, že kontakt je pre bábätko mimoriadne dôležitý. Najmä v období po narodení je to jeho hlavný nástroj na reguláciu. Či už telesnej teploty, srdca, dýchania a spánkových cyklov. Natočili sme aj skvelý rozhovor o nosení s fyzioterapeutkou Veronikou Mihalskou.
VDM: Ide dokopy nosenie šatky či nosiča s tým, že je v chodbičke odparkovaný kočík?
S: Samozrejme. Nosenie je len pomôcka, ďalší zo spôsobov starostlivosti o bábätko. Drvivá väčšina rodičov všetky tieto pomôcky kombinuje.
B: A každé dieťa raz dospeje do štádia, kedy si užíva vozenie na čomkoľvek, čo má kolesá 🙂
VDM: Akú Dobrú radu nad zlato by ste dali ženám, ku ktorým sa tento text dostane?
S: Moja obľúbená myšlienka o materstve a rodičovstve: “Podľa výskumov, dieťa najlepšie prosperuje v priemernej starostlivosti.” Snaha o dokonalosť je teda vlastne kontraproduktívna 🙂 A robte veci tak, ako ich cítite.
B: Vždy sa musíte postarať najskôr samé o seba, aby ste sa vedeli postarať o bábätko. Z prázdnej misy sa nikto nenaje. A nebojte sa poprosiť alebo vyhľadať pomoc, keď máte pocit, že je toho na vás veľa.
Všetky ďalšie informácie o nosení, jeho možnostiach a praktických radách sa dozviete na webe Sestrice.
Zdroj fotografie v texte: Archív Sestrice
Čítať ďalej
